• Klub
• História

História

• 1893 - 1919

  Prvá zmienka o futbale v Banskej Bystrici

  Prvá zmienka o futbale v Banskej Bystrici pochádza z roku 1893, z tohto obdobia sa však nezachovali presnejšie správy. Historickým medzníkom sa stal rok 1900, kedy sa poprední predstavitelia Banskej Bystrice oficiálne začali zaoberať otázkou športovania v meste. Návrh na založenie športového klubu prijali 1. apríla 1900. Niesol názov BSC (Beszterszbányiá Sport Club) a reprezentovali ho odbory cyklistický, tenisový a futbalový. Za klubovú farbu určili farbu červeno-bielu.
  
  Banskobystrické futbalové mužstvo oficiálne nastúpilo k svojmu prvému priateľskému zápasu 26. augusta 1900. Súperom mu boli hostia až z Budapešti – mužstvo „33“. Zápas sa skončil 10:1 pre hostí a pod čestný gól domácich sa podpísal jeden z najlepších hráčov na ihrisku – Kreisner. O rok neskôr v Budapešti už Banskobystričania odchádzali zo zeleného trávnika síce s prehrou, ale len o gól, zápas sa skončil 2:1. Futbalové mužstvo v tom čase trénoval Jozef Beran z Budapešti. Čo je zaujímavé, trénera si platili samotní hráči, pretože klub finančnými prostriedkami neoplýval. Futbalové stretnutia aj tréningy sa konali skôr sporadicky ako pravidelne. Z aktérov spomeňme aspoň Styka, Deáka, Lövyho, ale hrali i ďalší – Erkézy, Kürty, Spielman, Herszka, Spevák, Schweiner, Klamárik, dr. Kepich, Ing. Hochstein, dr. Singer, Švoňavec, Hanzlík, Výšný, Horárik, Hericz, Pásztor či Képeš.
  
  V auguste 1904 sa stretol futbalový oddiel BSC s budapeštianskym mužstvom Törekvés SC, nad ktorým zvíťazil v pomere 2:1. Aj v ďalších zápasoch Bystričania vedeli zdolávať popredné maďarské družstvá ako Šalgótarján 4:0, Diósgyör 12:1 atď. Okrem BSC vyvíjal v meste činnosť futbalový klub BLI, ktorý organizoval športovcov najmä z radov živnostníkov a obchodníkov.
• 1919 - 1934

  Prvá svetová vojna

  Za prvej svetovej vojny nastala v športe stagnácia a športová činnosť sa obmedzovala na ojedinelé športové stretnutia. Ďalší rozmach telovýchovy a športu v Banskej Bystrici možno zaznamenať po prvej svetovej vojne. V roku 1919 vznikla silná sokolovská jednota pod vedením Karola Skálskeho. Vytvorila sa aj futbalová jedenástka pod známym názvom „Sokolovská XI“. Tvorili ju prevažne hráči, ktorí narukovali z pražských klubov. V tomto období popri športových kluboch a telovýchovných organizáciách , ktorých smer bol určovaný záujmami vládnucej triedy, preniká do Banskej Bystrice myšlienka združiť robotníkov a pokrokovú mládež mesta do Federácie proletárskych telovýchovných jednôt (FRTJ). FRTJ mala tiež svoju futbalovú jedenástku - „Rudú hviezdu“. Hneď po vojne založil Ján Móry športový klub BAC, na tie časy so silným futbalovým mužstvom. Tvorili ho v prevažnej miere domáci hráči, napr. Ivanič,, Rybár, Markovič, Knapp, bratia Wünschovci, Klimovci, Štrobl, Látok, Fillo, Kohút a ďalší. Spomínané mužstvá však nemali dlhú tradíciu. To preto, že už v roku 1919 z iniciatívy akademického sochára Motošku vznikol jeden z najväčších športových klubov na Slovensku – Slávia Banská Bystrica. Do histórie banskobystrického športu sa zapísala svojou bohatou športovou činnosťou a svojimi pozoruhodnými výsledkami najmä vo futbale preslávila bystrický šport nielen v našej vlasti, ale aj za hranicami. V septembri 1921 ´Slávisti´ vyhrali neoficiálne majstrovstvá Slovenska, keď doma porazili Bratislavčanov rozdielom štyroch gólov (4:0). Až do roku 1928 Slávia bola nepretržite majstrom v juhoslovenskej futbalovej župe. V roku 1929 súťaž zrušili. V roku 1922 futbalisti Slávie vyvíjali veľmi živú činnosť a merali svoje sily s rozličnými klubmi, ako Slovan Moravská Ostrava, ŠK Bratislava, Meteor VIII Praha, AC Kispest Budapešť, poľský klub Bielitz, ŠK Židenice a hrali aj v Hamburgu. Slávia sa v roku 1921 stala prvým futbalovým klubom na Slovensku. Najsilnejšie mužstvo mala v rokoch 1923 – 1924 v zostave: Rybár, Šáňa, Nováček, Pípal, Švec, Turcer II., Keil, Turcer I., Žďársky, Rušavý a Fürst. Mnohí z jej hráčov hrávali neskoršie v prvotriednych pražských mužstvách.
  
  Futbalové mužstvo Slávia patrilo nielen medzi najsilnejšie kluby Stredoslovenskej futbalovej župy, ale po viac rokov patrilo k najlepším mužstvám Slovenska vôbec. Každoročná futbalová sezóna v Banskej Bystrici mávala veľmi pestrý program a okrem najlepších klubov Slovenska hostila Slávia každoročne aj prvotriedne mužstvá z Čiech a Moravy a v medzinárodnom styku popredné maďarské mužstvá Nemzeti, Ferenczváros, Hungária Budapešť, Atila Miskolcz, Salgótarján atď. Slávia sa stala majstrom bývalej Juhoslovenskej župy a v novoutvorenej Stredoslovenskej župe obsadila druhé miesto hneď za ŠK Žilina.
  
  Futbal si získal srdcia mnohých priaznivcov na ihrisku i mimo neho. Divácke návštevy často prevyšovali aj tie dnešné. Verní fanúšikovia sprevádzali hráčov dokonca k najvzdialenejším súperom, nehľadiac na stratu času, útrapy z cestovania, či finančné výdavky za vstupné. Pre zaujímavosť – vstupenky na majstrovské zápasy ŠK Slávie Banská Bystrica stáli: na sedenie 10 korún, státie 7 a 4,80, členský lístok mal hodnotu 6 korún, študentský a robotnícky 3,60 a žiaci s vojakmi platili 2,40 koruny. Čo rozhodne nebola v tej dobe malá suma.
  
  Dejiskom prvých zápasov bolo ihrisko na nábreží Hrona. V roku 1927, v súvislosti s výstavbou vojenského veliteľstva, Slávia svoju pôdu stratila. Dva roky hrávala len na súperových ihriskách. Potom už na novovybudovanom – na Uhlisku, ktoré tomuto športu slúžilo až do roku 1959. Vtedy už dali do užívania dnes známy štadión na Štiavničkách. K najstarším ihriskám však v Banskej Bystrici zaraďujeme prašnú lúku v priestoroch terajšej Polikliniky, na ktorej ešte hrával BAC Banská Bystrica.
  
  Vráťme sa však k Slávii, ktorá sa v rokoch 1928 – 1930 predstavila s novým kádrom, pod vedením kapitána Valtra, tvorili ho: Hliva, Tomášek, Novák, Fischer, Fuchs, Antal, Zarkóczy, Matyášovský, Loos, Šťastný, Luc a neskôr Mozolányi, Hrázsky, Feldmajer, Jánoš, Vyletel, Grobár, Chlapec. Všetci títo, ale aj mnohí ďalší, v propagácii futbalu na strednom Slovensku urobili kus práce. Stalo sa tak najmä zásluhou ich častých priateľských zápasov s mužstvami maloklubov, napr. s futbalistami Majera, Tajova, Slovenskej Ľupče, Podlavíc, Radvane či Šalkovej. Slávia sa však neobávala ani silných súperov. Tak napr. v roku 1931 doma privítala majstra Československej republiky I. ČSK Bratislava. Išlo o prvotriedne stretnutie s výsledkom 2:1 pre hostí. V začiatku tridsiatych rokov sa ´Slávisti´ ešte držali, ale problémov bolo čím ďalej, tým viac. Sláva ´Slávistov´ neodvratne zhasínala. Na jej troskách sa však v roku 1934 zrodila história ďalšieho nového klubu.
• 1934 - 1945

  Futbalový klub ŠK Banská Bystrica

  Pokračovateľom futbalového klubu ŠK Slávia B. Bystrica sa od 13. apríla 1934 stal futbalový klub ŠK Banská Bystrica. Medzi nové tváre patrili Gosiorovský, Štróbl, Šóš, Gašpar, Sedílek, Vígh, Béreš. V ročníku 1936 – 1937 ŠK vyhral majstrovstvá I. triedy SŽF. Pričinili sa o to aj ďalší odchovanci: Dobál, Korbár, Antal, Borovanský, Filipko, Veselovský, Hámor, Gašpar, Rybár. V roku 1938 boli futbalisti ŠK Banská Bystrica na veľkom zájazde v Juhoslávii. Medzi najväčšie úspechy ŠK patrí víťazstvo v kvalifikačnom turnaji do prvej ligy (v slovenskom štáte). Tréner Edo Gosiorovský mal k dispozícii káder hráčov: Béreš, Dostál, Korbár, Filipko, Mistrík, Pivarči, Selecký, Rybár, Zachar, Locek, Machata, Gašpar, Slovák. V kvalifikácii žiaľ neuspeli, Bystričania skončili poslední. ŠK Banská Bystrica bola aktívna až do roku 1949, keď dochádza k zjednoteniu telesnej výchovy a športu.
  
  Z medzivojnového obdobia pochádzajú aj prvé záznamy o mládežníckych zápasoch v banskobystrickom okolí. Hronské noviny z 30. júla 1922 priniesli správu o priateľských futbalových zápasoch dorastencov Slávie B. Bystrica proti ich rovesníkom zo zvolenského Orla. Zápas hrali v sobotu 22. júla a domáci Bystričania vyhrali 6:1. A zvíťazili aj nasledujúci deň, v nedeľu nad dorastencami RTJ Zvolen.
  
  Zmapovať súťaže, mužstvá ako aj jednotlivých hráčov – dorastencov aj žiakov v medzivojnovom období – je dnes už takmer nemožné. Veď aj správy o dospelých sú len kusé a neúplné. Spomeňme aspoň niektoré zápasy a turnaje. V auguste 1931 vyhrala ŠK Slávia B. Bystrica nad ŠK Tajov 4:1 a remizovala s ŠK Majer 1:1. V marci 1935 sa uskutočnil dorastenecký turnaj na ihrisku ŠK B. Bystrica a v prvom kole domáci zvíťazili nad Šalkovou 4:0 a Zvolen nad Radvaňou tiež 4:0. Tretie miesto po tuhom boji obsadila Radvaň po výhre 2:1 so Šalkovou a pohár ostal doma – ŠK B. Bystrica – ZTK Zvolen 1:0.
  
  Dňa 29. júna 1935 sa konalo aj finále turnaja dorastencov o Šebökov pohár a víťazom sa stali dorastenci ŠK B. Bystrica po výhre vo finále nad ŠK Šalková 6:1. V týchto rokoch už muselo mať každé mužstvo – klub – okresnej súťaže aj mužstvo mladých.
  
  Problémy, s ktorými futbalové kluby v tomto období zápasili, bolo nemálo. Napriek tomu vznikali nové a nové. A len druhá svetová vojna zabrzdila ten správny kurz, ktorý futbal na strednom Slovensku postupne naberal.
• 1945 – 1957

  ,,Niekedy nám chýbali aj šnúrky do kopačiek“

  V povojnových rokoch sa futbal v Banskej Bystrici trápil s mnohými problémami. V tom čase bola Banská Bystrica úradnícke mesto, bez väčšej továrne, preto sa finančné prostriedky na podporu športu hľadali veľmi ťažko. Od ukončenia vojny do roku 1957 bol futbalový oddiel pod názvami ŠK (1945 – 1949), NV (1950) a Slovan (1951 – 1957) odkázaný na príspevky malých fabrikantov: Furdík, Heritz, Beňuš, Strenícer, Steiner, Fatra, Zápalkáreň, či živnostníkov a obchodníkov: Čunderlík, Šebok, Acipiter, Klimo, Keme, Palinay a Štróbl. Tieto prostriedky dokázali pokryť len základné náklady na prevádzku klubu: výstroj, údržba výstroje, lopty a doprava, niekedy sa podarilo zaplatiť večeru po zápase.
  
  Domáce zápasy ŠK sa hrávali na starom, hrboľatom, tvrdom a prašnom škvarovom ihrisku na Uhlisku. K významným hráčom tohto obdobia patrili: Zachar, P. Horvát, Alexander a František Feldmajerovci, Országh, Filipko, Patkoš, Donoval, Klimentovci, Šimčík, Lackovič, Eliášek, Beňo, Karol a František Samuelčíkovci, Štefan Bician, Ján a Vladimír Pavlovskovci, Karol a Jaroslav Uhríkovci, Lalík, Dobrovič, Navrátil. Viedol ich legendárny tréner prof. Ján Petrovič a predsedom klubu bol riaditeľ Mototechny Zdeno Sedláček.
  
  Počas celého obdobia v rokoch 1945 - 1957 futbalový klub ŠK a neskôr Slovan Banská Bystrica musel neustále bojovať o holú existenciu. Ako spomína vo svojej knihe tréner Ján Petrovič : ,,Najväčší problém bol v materiálnom zabezpečení, keď niekedy nám naozaj chýbali aj šnúrky do kopačiek!“ Reálny stav tej doby vo futbalovom klube Banská Bystrica dokresľuje aj príhoda, keď raz František Ico Feldmajer ako kapitán mužstva žiadal pre chlapcov nejaké ,,groše" a tréner Petrovič mu na to odpovedal: ,,Ja zadarmo trénujem a vy budete zadarmo hrať! Až niečo dokážeme, potom otrčíme dlaň!“ V dnešnej dobe sa nad týmito slovami možno len pousmiať, ale skutočnosť bola taká, že hráči sa venovali futbalu pre vlastné potešenie z hry a pre radosť fanúšikov.
  
  Najväčší úspech v tomto období dosiahla Banská Bystrica v ročníku 1945/1946, kedy sa umiestnila v Slovenskej divízii na 3.mieste za Malackami a Prešovom. Nasledovalo 5 rokov pôsobenia v Slovenskej divízii a po reorganizácii futbalových súťaží ďalšie 4 roky Banská Bystrica účinkovala v krajskej súťaži. V roku 1955 sa súťaže opäť upravovali a Slovan Banská Bystrica klesol ešte o súťaž nižšie. V tom istom roku síce Slovan vybojoval späť účasť v oblastnej súťaži, ale v nasledujúcom roku opäť mužstvo zostúpilo. Väčší úspech dosiahli dorastenci ŠK Banská Bystrica, ktorí v ročníku 1953/1954 ako majstri kraja postúpili do semifinále Slovenskej dorasteneckej ligy. Tam prehrali s neskorším majstrom Československa OUPZ Košice 2:4 (0:4). Mimochodom za ´východniarov´ začínal slávnu hráčsku kariéru Andrej Kvašnák, dlhoročný reprezentant Československa a držiteľ striebra z MS v Chile z roku 1962. Za dorast ŠK Banská Bystrica hrali: Valašťan – Bálint, Štubňa, Laurinc, Čepčáni, Kapustík, Hudec, Haring, Solárik, Majeský a Vražda. Aj tento tím viedol tréner prof. Ján Petrovič. Veľkú zásluhu na dorasteneckom úspechu mal aj dlhoročný tréner žiakov ŠK Eduard Gosiorovský.
  
  Z pohľadu športových výsledkov nepatrí toto obdobie k najlepším v histórii futbalu v Banskej Bystrici, ale stalo sa jej neoddeliteľnou súčasťou. S odstupom času môžeme len ďakovať skupine futbalových nadšencov, ktorá nedovolila futbalu v meste zaniknúť v neľahkom období bez silných sponzorov. ŠK a neskôr Slovan Banská Bystrica sa stali prvotným stavebným kamienkom pre vznik silného klubu v neskoršom období. Aj vďaka týmto klubom môžeme v súčasnosti navštevovať ligové stretnutia Dukly Banská Bystrica. Ale nepredbiehajme. Čas Dukly sa blížil, ale predsa ešte chýbal nejaký ten rok do jej založenia.