20 rokov od súboja s Benficou: Nezabudnuteľná kapitola Dukly aj Jaroslava Kentoša

Jeho filozofia, postavená na poctivom futbale a zdravých vzťahoch v kabíne, je príkladom toho, ako môže jeden človek ovplyvniť a formovať kultúru klubu. Jaroslav Kentoš, známy futbalový tréner a bývalý hráč, sa už dlhé roky pohybuje na scéne slovenského futbalu. S bohatou kariérou sa vyprofiloval nielen ako talentovaný futbalista, ale aj ako úspešný kouč. Jeho cesty na trávniku sa preplietli nezabudnuteľnými momentmi, v drese MFK Dukla Banská Bystrica sa naučil hodnotám tímovej práce a odhodlania. Tieto skúsenosti formovali jeho trénerstvo a dodnes sú základom jeho filozofie, s ktorou sa snaží posúvať svojich zverencov k úspechom.

Tento rok ste oslávili 50 rokov, čo je významný osobný míľnik. Ako vnímate tento moment z pohľadu svojej futbalovej kariéry?

Počas celej mojej kariéry, ale aj po jej skončení, sa neustále učím a rozvíjam. Vzdelávanie je pre mňa celoživotný proces, ktorý ma neprestáva obohacovať. Nepovažujem dosiahnutie päťdesiatky za nejaký konkrétny míľnik či zlomový bod, vnímam to skôr ako prirodzenú súčasť mojej cesty. Snažím sa byť otvorený novým poznatkom a trendom, ktoré súvisia s trénerskou prácou, aby som mohol neustále zlepšovať svoje schopnosti a držať krok s vývojom v oblasti športu.

Kariéra profesionálneho športovca do istej miery buduje aj osobnosť človeka. Čo považujete za najdôležitejšiu životnú lekciu, ktorú Vám futbal dal?

Futbal mi priniesol cenné skúsenosti v oblasti práce v kolektíve. Keďže ide o tímový šport, je nevyhnutné naučiť sa efektívne spolupracovať nielen s hráčmi, ale aj so spoluhráčmi a trénerským tímom. Tímová práca je založená na vzájomnej dôvere a ochote prijať zodpovednosť. Rovnako dôležité je rešpektovať názory všetkých členov kolektívu, či už ide o hráčov alebo trénerov. Bez tohto vzájomného rešpektu a pochopenia by tímová súhra nefungovala tak, ako má.

Ako si spomínate na obdobie, keď ste pôsobili ako hráč v Banskej Bystrici? Cítite, že vás niektoré skúsenosti odtiaľ ovplyvnili v neskoršej trénerskej kariére?

Na svoju hráčsku kariéru v Banskej Bystrici spomínam s veľkým úsmevom a pozitívnymi pocitmi. Do mesta som sa dostal už počas svojej vojenskej služby. Futbal bol pre mňa nielen spôsob, ako sa zapojiť do tímu, ale aj prostriedok, ako si udržať ducha a motiváciu v neľahkých podmienkach. Následne, keď som sa vrátil z futbalového angažmánu v Izraeli, Banská Bystrica sa stala mojím druhým domovom. Opäť som sa ocitol v prostredí, ktoré mi bolo známe a ktoré som mal veľmi rád. Spomínam si na to, ako sme s tímom prekonávali rôzne výzvy a spolupracovali na dosiahnutí spoločných cieľov. Hráčske obdobie v Banskej Bystrici mi prinieslo množstvo krásnych spomienok a cennýchskúseností, ktoré do istej miery formovali moju kariéru aj osobnosť.

Sledujete výkony a rozvoj klubu? Ako vnímate aktuálny stav futbalového klubu z Banskej Bystrice?

Áno, sledujem dianie okolo futbalu v Banskej Bystrici, keďže tu žijem. Klub má za sebou náročné obdobia, keď pôsobili v druhej lige, ale postupne sa im podarilo dosiahnuť návrat do prvej ligy. Tento úspech je dôkazom ich odhodlania a kvality práce v klube. Tím sa neustále vyvíja, čo je prirodzenou súčasťou športového procesu. Aj keď sú stále vo fáze rastu, vidno, že majú potenciál na ďalšie zlepšenie a pevne verím, že budú v budúcnosti ešte silnejší.

Ako si spomínate na obdobie, keď sa Dukla vrátila medzi prvoligovú elitu? Čo považujete za kľúčové momenty z tohto obdobia?

V tom čase sme čelili viacerým problémom, vrátane finančných ťažkostí. Paradoxne, tieto výzvy nás ako tím ešte viac zomkli a práve to nám pomohlo prejsť do lepšieho obdobia. Z týchto skúseností sme neskôr dokázali čerpať a posilnili nás ako kolektív. Klub sa postupne zotavoval a tím rástol, čo sa prejavovalo na zlepšujúcej sa tímovej súhre a sile. Spomínam si na prvý zápas proti Žiline, keď bola na štadióne skvelá atmosféra, diváci vytvorili naozaj nezabudnuteľnú kulisu. To je jeden z rozdielov, ktoré si všímam medzi postupom, ktorý som zažil ja, a tým posledným. Očakával som, že po tom poslednom postupe bude o klub väčší záujem, a v tomto smere ma trochu mrzí, že sa tak nestalo.

Počas svojej kariéry ste boli priamym účastníkom najpamätnejšieho momentu v celej histórii MFK Dukla Banská Bystrica a to bol dvojzápas s tímom Benfica Lisabon. Napriek tomu, že Dukla predviedla neuveriteľný výkon, nestačilo jej to na postup. Vystúpenie bolo vnímané ako úspech a povzbudenie pre fanúšikov a klub samotný. Ako si spomínate na tento zápas?

Ten zápas sa zapísal do histórie ako významný moment, ktorý prišiel po období plnom problémov a výziev. Pre nás všetkých, hráčov aj fanúšikov, bola to zaslúžená odmena, ktorá priniesla radosť a povzbudenie. Spomínam si na toto obdobie veľmi pozitívne.

Cítili ste pocit hrdosti alebo skôr sklamania z toho, že klub nepostúpil?

V tom čase bol medzi nami a súpermi výrazný kvalitatívny rozdiel. Aj keď výsledok mohol zamrzieť, určite by som to nenazýval sklamaním. Tento medzinárodný zápas nám poskytol cenné ponaučenie a nastavil nám zrkadlo, ktoré ukázalo, na čom potrebujeme pracovať. Odkryl nám smer, ktorým by sme sa mali uberať, a oblasti, kde sa môžeme zlepšovať. Namiesto toho, aby som to vnímal negatívne, bral som to ako príležitosť na rast a získanie nových skúseností.

Vaše trénerské začiatky sú úzko späté s MFK Dukla Banská Bystrica. Ktoré aspekty tejto fázy kariéry považujete za kľúčové a s akými výzvami ste sa stretli pri prechode z hráčskej pozície do roly trénera?

Keď som ukončil hráčsku kariéru v Podbrezovej a prevzal tréning B-tímu, sústredil som sa na rozvoj svojich trénerských schopností. Začal som študovať a pracovať na získaní najvyššej trénerskej licencie, pretože som mal jasné ambície stať sa kvalitným trénerom. Postupom času sa vytvoril spoluprácou projekt medzi Banskou Bystricou, Dubnicou a Podbrezovou, a práve vďaka nemu som dostal ponuku pôsobiť ako asistent trénera pod vedením pána Jankecha. Neskôr som sa presunul znova do Podbrezovej, kde som pôsobil niekoľko ďalších rokov. Podarilo sa nám postúpiť z tretej ligy až do tej najvyššej a ja toto pôsobenie hodnotím s odstupom času veľmi pozitívne. Tieto trénerské začiatky boli dobrým základom v mojej ďalšej kariére.

V kádri U21 sa nachádzali aj Duklisti Šikula a Veselovský. Ako by ste zhodnotili ich účinkovanie v reprezentácii v posledných zápasoch?

V prvom zápase proti Grécku obaja hráči prišli na ihrisko ako striedajúci a myslím, že svojou hrou prispeli k dobrému výkonu tímu. V zápase proti Walesu sa najmä Šikula ukázal vo veľmi dobrom svetle na svojom poste, no aj Dominik Veselovský predviedol solídny výkon a rozhodne sa nestratil. Nerád hovorím o úplnej spokojnosti, pretože vždy vidím priestor na zlepšenie, ale ich výkony boli určite na dobrej úrovni.

Aký dôležitý je mentálny tréning pre mladých hráčov a ako sa sústredíte na budovanie ich psychickej odolnosti?

Hráči musia neustále pracovať na svojej mentalite, a je dôležité, aby s tým začali už počas svojho pôsobenia v klube. Učia sa, ako reagovať na kritické situácie, a to nielen prostredníctvom skúseností z tréningov a zápasov, ale aj interakciou s ostatnými členmi tímu. Spolupráca a kolektívny duch im pomáhajú vybudovať odolnosť a schopnosť zvládať tlak. Okrem toho niektorí hráči využívajú aj individuálny prístup a spolupracujú s mentálnymi trénermi. Títo odborníci im pomáhajú rozvíjať psychologické zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre úspech na vysokých úrovniach. Takáto kombinácia tímovej a individuálnej práce na mentalite je kľúčová pre celkový rozvoj hráča a jeho schopnosť dosiahnuť vrcholové výkony.

Ako vidíte budúcnosť slovenského futbalu v kontexte medzinárodnej konkurencie? Ktoré oblasti potrebujú značný rozvoj?

Domnievam sa, že systematická práca s hráčmi je nevyhnutná pre náš rozvoj. Ak sa pozrieme na úspechy niektorých našich klubov, ako je Slovan, ktorý sa dostal do Ligy majstrov, alebo na Trnavu, ktorá minulý rok prenikla do skupinovej fázy európskych súťaží, vidíme, že za týmito výsledkami stojí dôkladná príprava a plánovanie. Tento rok bol Ružomberok tiež veľmi blízko úspechu. Kľúčovým faktorom je, ako pripraviť hráčov na vysokú úroveň súťaže a ako efektívne adaptovať mladých hráčov do prvoligových tímov. Je dôležité, aby tréneri pracovali s hráčmi nielen na technických a taktických zručnostiach, ale aj na psychológii, aby sa vyrovnali s tlakom a nezostali spokojní s čiastkovými úspechmi. Neustále posúvanie sa dopredu a prekonávanie nových výziev by malo byť prioritou, aby sme zabezpečili dlhodobý rast a úspech v našej súťaži.

Ako by ste popísali svoj trénerský štýl a filozofiu? Na čo kladiete najväčší dôraz?

Moja filozofia sa neustále vyvíja. Počas svojej kariéry som sa snažil hrať poctivý futbal založený na aktivite a vytvoriť také prostredie, kde hráči, tréneri a funkcionári dokážu spolu dobre spolupracovať. Je nevyhnutné mať jasný trénerský plán; bez silných vzájomných vzťahov sa takmer nič nezrealizuje. Neustále hľadám spôsoby, ako sa posúvať dopredu , zlepšovať svoj vlastný herný štýl a veci s tým súvisiace.