Hlahol zmŕtvychvstania

Zlatý bod! Po infarktovom závere. V 1. kole nadstavbovej časti druholigovej súťaže sme vo Zvolene s FK Železiarne Podbrezová remizovali 2:2 a pre celý MFK Dukla môže mať tento bod ešte (postupovú) cenu zlata. V derby sme totižto ešte na začiatku 90. minúty prehrávali 0:2. Veril nám vtedy málokto. Vieru však nestratili samotní hráči na ihrisku a fantastickým záverom pripravili nezabudnuteľné chvíle sebe i fanúšikom na tribúnach.
Hlahol zmŕtvychvstania



Stredoslovenské derby, hrajúce sa na neutrálnej pôde, sľubovalo zaujímavú futbalovú zápletku. Kým hostia z Horehronia už pred výkopom stratili akúkoľvek možnosť prebojovať sa do baráže, pred našim mužstvom stál imperatív víťazstva. Boli sme papierovým favoritom stretnutia, po dlhej, viac ako 3- mesačnej korona pauze sa však len veľmi ťažko dala určiť reálna výkonnosť mužstiev v daný moment. Naviac, keď v Podbrezovej vymenili trénera a prebudovali mužstvo.


Mužstvu trénera Stanislava Vargu sme verili. To bolo to jediné, čo sme v daný moment mohli urobiť.


Samotný zápas na útulnom štadióne vo Zvolene, za povzbudenia viac ako 100 členov nášho fanklubu, sme nezačali najlepšie. Hostia sa okamžite po rozohrávke zmocnili lopty a takmer 2 minúty trvalo, kým sme ju dostali na naše kopačky. Na našej strane bolo cítiť nervozitu a pochopiteľnú nezohratosť. Bojovú zástavu Dukly začal dvíhať Róbert Polievka prienikmi po ľavej strane. Síce hostia mali taktiku postavenú na jeho zdvojovaní a vytláčaní ho smerom k autovej čiare, náš virtuóz sa začal presadzovať. Čiperne hrajúci hostia sa podchvíľou dostávali pod tlak a v 11. min prežili prvú obrovskú šancu Dukly, keď sa po rohovom kope oprel do hlavičky Ján Nosko a Richard Ludha predviedol prvý zo svojich čarovných zákrokov.


Hostia hrozili. Naľavo nás trápil rýchly Roland Galčík, stredu poľa šéfoval reprezentant do 19 rokov Samuel Ďatko, pod hrotom si hľadal miesto Jozef Špyrka, reprezentant do 21 rokov, všetko šikovní futbalisti. Platil na nich dôraz. V 18. min mal veľkú šancu na skórovanie udatne sa na hrote bijúci Lukáš Laksík, a to nebolo všetko. V 29. min Blažej Vaščák zblízka napálil len do výborne chytajúceho Ludhu, o 2 minúty nato fantastický Polievkov center sprava nedotlačil do siete ani jeden z tria našich hráčov. Boli sme aktívni, ale nedominovali sme tak, ako v predošlých zápasoch. Prichádzali v našom podaní aj ľahšie straty lôpt, Podbrezovčania nás pressovali, preto bolo občas náročné zakladať naše útoky od obrany. Chýbala nám ľahkosť, zapríčinená dlhou prestávkou.


Vytrvávali sme a po zmene strán pridali. Pomáhali sme si štandardnými situáciami, dostávali sa do tlaku, keď prišiel šok na druhom konci ihriska. V 62. min Špyrkov roh pošteklil hlavou stopér FK Železiarne René Paraj a dostal hostí do vedenia – 0:1. Z gólu sme sa poriadne nestihli ani spamätať, keď sa pri ľavej autovej čiare zbavil Daniel Pavúk Jána Noska, naviedol si loptu na strelu, ktorú vyrazil Nôta len pred Patrika Krčulu, ktorý druhým gólom zabodol výsledkový meč do srdca Dukly – 0:2. Ostali sme ako obarení. Naša lavička stála na nohách, tréneri sa medzi sebou radili, čo zmeniť. Dlho sme sa totižto cez dobre fungujúcu obranu FK Železiarne nevedeli presadiť, hrali sme do plných, boli sme dobre dostupovaní a vytláčaní zo strategických priestorov. Tréner Stanislav Varga sa v 76.min rozhodol pre dvojité striedanie, stiahol Sašu Saviča s Gabrielom Snitkom, preskupil rady a na ihrisko poslal ofenzívne ladených Vujoševiča s Viktorom Tóthom.


Náš tlak silnel, obranné šíky Podbrezovej nie a nie poľaviť. V záverečnej desaťminútovke sa úplne pobláznil Róbert Polievka, ktorý to začal brať na seba. Jeho skvelý center Vujoševič zblízka nedopravil do siete a náš kanonier sa nepresadil ani zblízka, keď iba nastrelil nohy Ludhu. 90. min – 0:2. Diváci už neverili. Nikto neveril. Hráči Dukly však išli na doraz. Roh. Dolný posiela center na Staršieho, ktorého zakončenie vytláčajú Ludhove prsty spod brvna, priamo pred už 8- gólového Patrika Prikryla – gól! Znížené! Ako blesk z jasného neba. Adrenalín. Impulz. V čase 91:22 opäť skvelý Polievka prilepil loptu na kopačku, potiahol ju k šestnástke Podbrezovej a poza obrancu barcelonskou kolmicou vysunul Prikryla, ktorý z posledných síl ľavačkou centroval pred bránku nachádzajúc Lukáša Laksíka – 2:2! Obrovský výbuch radosti na našej striedačke i v hľadisku. Neskutočné! Za 2 minúty sme vybavili to, čo nám nevychádzalo celý zápas. Prečo?


Je to otázka srdca. Kamaráti v dresoch Dukly odmakali celý zápas, dali tomu všetko. Po dlhej prestávke to nemali ľahké. Nemal to ľahké nikto. V istý okamih počas pauzy sme mali po sezóne. Neskôr nám administratívne odobrali 3 bodový náskok, ktorý sme mali pred druhou Dubnicou a teraz musíme vyhrať súťaž, ak sa chceme dostať do baráže z posledným mužstvom Fortuna ligy a zabojovať o postup. Nikto to nepovie priamo, ale my chceme. Všetci chcú.


To chcenie bolo vidieť na ihrisku. Získali sme bod (doslova) v neľahkom zápase, v ktorom sa už všetci zmierovali s prehrou. Všetci okrem tých najpovolanejších – hráčov. Patrí im obrovské poďakovanie za to, ako nezvesili hlavy. To, čo predviedli v sobotu vo Zvolene nech je pre všetkých chlapcov s logom Dukly na drese veľkým povzbudením. Ukázali srdce. Charakter. Nezlomnosť. Ukázali smer. To, že v tejto sezóne chcú niečo dosiahnuť a sú ochotní prekonať prekážky. Majú od nás veľkú pochvalu. Veríme, že ich výkony sa budú zápas od zápasu zlepšovať a sme presvedčení, že v nich uvidíme to, čo proti Podbrezovej. Banskobystrické futbalové srdce. Dukla do toho!

Na správne fungovanie webovej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Kliknutím na tlačidlo „Rozumiem“ alebo akýkoľvek odkaz mimo túto lištu súhlasíte aj s využívaním cookies a odovzdaním údajov o správaní na webe pre zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a v reklamných sieťach na ďalších weboch. Personalizáciu a cielenú reklamu si môžete kedykoľvek vypnúť na stránke Nastavenie súkromia.
Rozumiem