Ľubomír Willwéber a 50 odtieňov defenzívy

Herným štýlom zánovito pripomína brazílskeho kolegu z Realu Madrid, Casemira. V hre je aj taká možnosť, že odteraz ho tak budú všetci volať. Ešte predtým sme si s ním dohodli rozhovor, v snahe zistiť o ňom čo najviac. „S futbalom som začal v klube ŠKM Savon Banská Bystrica. Mal som vtedy 7 rokov, priviedol ma k nemu otec, ktorý so mnou trénoval už skôr. Priznám sa, učaroval mi a dosiahol som s ním aj pár úspechov. Za taký považujem môj prestup, keď som sa zo 4. ligy dostal do Dukly, potom to sú nejaké víťazstvá na turnajoch a nejaké individuálne ocenenia na turnajoch za spomínaný Savon, keď som bol ešte chlapec. Na svoje začiatky s futbalom veľmi rád spomínam, keďže sme ako malý klub konkurovali oveľa väčším menám. Dúfam, že nejaké úspechy ešte prídu, teraz s našou Duklou', začal rozprávanie Ľubomír.

Bývalý hráč Badína či Jupie Podlavice je rád, že si z klubov z nižších súťaží našiel cestičky na futbalové výslnie. V drese Dukly si zahral aj Fortuna ligu. „Do vtedajšej FK Dukla som prišiel v zime 2014, to sa hrala v meste ešte najvyššia súťaž. Prišiel som vtedy viac-menej na skúšku, aj keď som predtým v Dukle pôsobil aj v mládežníckych kategóriách, ale ísť hrať za A – mužstvo, to bolo niečo iné. Debut za Duklu som mal na ihrisku AS Trenčín pod vedením terajšieho asistenta Dukly Štefana Rusnáka. No a pocity to boli zmiešané, bolo to niečo iné hrať najvyššiu súťaž, pamätám si, že som mal zimomriavky, keď som nastupoval na prvý zápas. Fortuna liga bola pre mňa obrovskou skúškou i školou, o to viac ma mrzí, že sme neskôr vypadli', pokračoval v debate.

Po zostupe FK Dukla sa Ľubomír pobral inými kariérnymi smermi, dlhšie pôsobil trebárs v českom Frýdku – Místku, odkiaľ opätovne spojil puto s banskobystrickým futbalom. „Môj návrat do Dukly sa udial v lete minulého roka. Bolo tam viac faktorov pre návrat, zavážilo aj to, že môj predchádzajúci klub Frýdek-Místek vypadol do tretej ligy. Takže som si hľadal nejaký klub, chodil som po skúškach doma aj v zahraničí, no nejako to nevyšlo. Medzitým som bol v kontakte s Norbertom Juračkom, ktorý ma volal späť do Dukly a nakoniec to dopadlo tak, že som sa vrátil domov“, hovoril.

S výsledkami a hrou terajšieho mužstva je spokojný. Z viacero jeho vyjadrení nadobúdate vedomie, že cíti, že v klube sa buduje niečo veľké. „Doterajší priebeh sezóny zatiaľ hodnotím veľmi kladne, aj keď sme prvým kolom a prehrou so Žilinou B nezačali ideálne. Myslím si však, že naša hra je kvalitná, každý hráč odovzdáva maximum, čo je vidieť na výsledkoch. Dúfam, že aj fanúšikov bude chodiť na tribúny ešte viac, keď budeme podávať dobré výkony. Spokojný som teda zatiaľ so všetkým, asi jediné, čo ma mrzí je fakt, že máme veľa zranených hráčov. Naše ciele mužstva sa však nemenia, sú hrať z ápas od zápasu kvalitný futbal podložený výsledkami a dúfam, že na konci sezóny budeme v tabuľke čo najvyššie“, zaželal si.

Ľubomír Willwéber sa radí k futbalistom, ktorí sú na trávniku na čiernu robotu. Odvádzajú penzum z publika neraz neviditeľnej roboty, no pre mužstvo sú neoceniteľní. Často v šprintoch, v kĺzačkách odoberajú lopty, aby mužstvo mohlo nanovo rozvinúť svoj útok. Minulú sobotu však vystúpil z tieňa – v 3. minúte súboja proti Liptovskému Mikulášu (2:1) si počkal na odrazenú loptu za šestnástkou hostí a vysokú loptu fantastickým volejom nasmeroval do vinkla bránky Patrika Gábriša. Skvostný gól! „K zápasu proti Liptovskému Mikulášu by som povedal toľko, že MFK Tatran bol asi najlepší súper, akého sme doma zatiaľ mali. Na druhej strane si myslím, že sme podali veľmi dobrý kolektívny výkon a zaslúžene vyhrali. Po prehre v Skalici sme veľmi radi, že sme doma vyhrali a dúfam, že začneme ďalšiu dobrú sériu. K môjmu gólu by som povedal, že je najkrajší v mojej kariére. Po našom rohovom kope hráč súpera loptu vysoko vyhlavičkoval a ja som ju chcel trafiť hlavne z prvej, nuž a podarilo sa to ešte lepšie, ako som dúfal“, zasmial sa 27-ročný futbalista, ktorého gól sa na istý čas stal hitom internetu.

Prednedávnom sa stala bestsellerom kniha 50 odtieňov sivej. Kto pozorne sleduje zápasy Dukly, dozaista si všimne, že rovnaký počet odtieňov čiernej mravenčej roboty vyprodukuje aj náš Casemiro. Na záver rozhovoru nám povedal aj čosi viac zo svojho súkromia. „Žijem v Banskej Bystrici a vo voľnom čase rád robím aj iné športové aktivity, ako je futbal. Som filmový a seriálový fanúšik, je jedno, akého žánru. Knihy veľmi nečítam, aj keď momentálne mám rozčítané asi dve. Rád trávim voľný čas s kamarátmi, či už na káve, obede a samozrejme, veľa voľného času trávim so svojou priateľkou. Mojim najobľúbenejším jedlom s ú asi tradične halušky, aj keď sa priznám, že ich nejedávam často. Obľúbeného hráča nemám, páči sa mi veľa hráčov, ale keď som bol mladší, tak som ako svoj najväčší vzor vnímal loptového kúzelníka Ronaldinha“, zakončil debatu Ľubomír Willwéber.