Po jeseni máme všetko vo vlastných rukách

V minulej sezóne nám prípadný postup do najvyššej súťaže unikol len o povestný vlások. Nezvládli sme posledný zápas skrátenej nadstavby o postup do Fortuna ligy a v priamom boji o 1. miesto sme v Dubnici prehrali 1:4. Bola to bolestivá, ťažko znesiteľná prehra pre vedenie, hráčov a fanúšikov, ktorí tam boli osobne... Mohlo sa zdať, že po tomto nezdare môžeme upadnúť do chvíľkovej depresie. V lete sa dlhšie riešilo, ktorí hráči Duklu opustia, s kým sa podarí predĺžiť zmluvu a v akej zostave odštartujeme novú sezónu, do ktorej sme vstupovali s podobne veľkými ambíciami.

Našou sezónnou ambíciou bolo a je vyhrať druholigovú súťaž.

Už bez legendy Dukly Sašu Saviča, ale s Marekom Frimmelom, sme začali sezónu výborne. V 1. kole sme zdolali Slovan Bratislava B vysoko 4:0 a pohľad na trávnik veštil dobrú formu mužstva. Tú sme potvrdili hneď v 2. kole v Dubnici, ktorej sme vrátili prehru a vyhrali tam po komplexnom výkone 1:0 po góle Miladina Vujoševiča. V 3. kole vo Zvolene sme následne proti Slavoju Trebišov uskutočnili rozlúčku Sašovi Savičovi - vo veľkom štýle, s početným zoskupením fanúšikov a našou výhrou 6:1.

Aj následne sa nám podarilo vyhrať, no v 5. kole prišlo naše prvé výsledkové zaváhanie. Nie kosa na kameň, ale Dukla narazila vo Zvolene na Skalicu a zrodila sa naša prehra 2:3. Musíme si priznať, že sme vtedy veľmi zle vstúpili do stretnutia, hostia zo Záhoria sa pomerne skoro dostali do dvojgólového vedenia, ktoré sme síce zmazali, ale rozdielový gól dali predsa len hostia vedení trénerom Jozefom Kostelníkom.

V 6. kole sme si prešli skúškou ohňom. Pohronské derby v Zelpo aréne v Podbrezovej sľubovalo dramatický futbal a na trávniku taký skutočne bol. Prespali sme úvodnú polhodinku a po góloch Grendela a vlastnom góle Ľuboša Kupčíka sme prehrávali už 0:2, ale ešte do polčasu stihol znížiť Patrik Prikryl. V druhom polčase sa fantastickým priamym kopom predviedol Róbert Polievka, aby nás do vedenia 3:2 dostal hlavičkou po Frimmelovom centri Miladin Vujoševič. Jeho gól však nepodčiarkol výsledkovú definitívu, pretože v nadstavenom čase sa diali infarktové veci - v 93. min po ruke Lukáša Laksíka kopal penaltu Roland Galčík, ktorý ju suverénne premenil. To však nebolo všetko - v 97. min sme kopali penaltu aj my a po góle Jozefa Dolného sme strhli víťazstvo na svoju stranu - 4:3.

Bol to jeden z kľúčových zápasov jesene. Zásadné bolo, že sme sa držali na čele tabuľky a takmer pravidelne vyhrávali. V živej pamäti máme zápas proti Žiline B. V ňom Šošoni nastúpili s hráčmi A- tímu ako Anang, Minárik, Iľko, či vo Fortuna lige 9 - gólový Dawid Kurminovski. Prehrávali sme 2:3, ale napokon sme efektivitou v útočnej fáze duel otočili a vyhrali 5:3. Veľmi dôležitý bol aj zápas s Liptovským Mikulášom. Liptáci prvé dva zápasy ligy prehrali, ale následne ťahali víťaznú šnúru. Vo Zvolene sme však proti nim zahrali neskutočných 23 minút, po ktorých sme viedli 4:1. Súpera sme mali na výsledkovej lopate, už ho len bolo treba hodiť do pece a trojbodovo upiecť. Po našich defenzívnych chybách a menšej dôslednosti v zadných radoch však súper vyrovnal na konečných 4:4. Bola to naša druhá bodová strata v súťaži.

Veľmi silným impulzom pre mužstvo bol príchod brankára Matúša Hrušku z českej Dukly Praha. Nechceme hodnotiť výkony dovtedajšej brankárskej dvojice Nôta - Krejčí, ale s Matúšom prišli do našej bránky skúsenosti a kvalita. Vyšiel mu hneď prvý zápas, v Púchove pri našom víťazstve 3:0 predviedol famózne zákroky, keď chytil 3-4 gólové strely súpera. Darilo sa mu s mužstvom aj naďalej, svoj prvý gól inkasoval až v Košiciach. Zápas s týmto súperom bol pre tím trénera Stanislava Vargu ďalším veľkým testom. Čakal nás ťažký súper, ktorý bol v tabuľke vysoko, mal dobrú výsledkovú bilanciu a hotoval sa nás zdolať. Vzdorovali sme a už v 5. min nás dostal do vedenia Lukáš Laksík. V tom zápase sme hrali kolektívne, systémovo, výborne pracovala naša defenzíva a v druhom polčase nás dostal do vedenia 2:0 po Frimmelovej skvelej prihrávke Matej Starší. Domáci len znížili po premenenom pokutovom kope od Františka Pavúka. Výhrou 2:1 sme si upevnili miesto na samotnom čele súťaže.

Pred mesačným prerušením súťaže sme stihli odohrať ešte jeden zápas - 10. 10. doma s Bardejovom. Na veľmi náročnom teréne sme bojovali nielen s ním, ale aj so súperom a vlastnou koncovkou. V 20. mim bol vylúčený hráč hostí Lukáš Horváth, súper sa ešte viac zatiahol do obrannej ulity a nie a nie vyliesť von. Trojbodové vykúpenie mal pre nás gól Miladina Vujoševiča po hodine hry. Po tomto zápase sa na druholigovej scéne zatiahla opona. Z rozhodnutia Pandemickej komisie SR sa súťaž prerušila. Na koľko a na kedy, to sa presne nevedelo. Reálne bolo, že sa všetko dohrá až na jar.

Napokon sme sa predsa dočkali dohratia posledných 3 jesenných kôl ešte v tomto kalendárnom roku. Duklu čakali náročné súboje. Bez hernej praxe, s istým tréningovým výpadkom a s veľkými očakávaniami. Poradili sme si však fantasticky. Zvládli sme mimoriadne náročný zápas v Šamoríne, ktorý nastúpil s viacerými hráčmi z Dunajskej Stredy a vyhrali sme 1:0 po zásahu striedajúceho Róberta Polievku z 75. min. Následne sme vo Zvolene hostili Komárno, na ktorom sme sa výdatne strelecky vybláznili a už po polčase sme viedli 5:0. Svoje 2 premiérové seniorské góly zaznamenal Adam Hanes. Napokon sme vyhrali 5:1 a pred posledným jesenným kolom bolo otázne iba to, s akým bodovým náskokom budeme zimovať. Liptovský MIkuláš totižto prehral po 11- zápasovej šnúre bez prehry s Púchovom a v tabuľke sme mali 3- bodový náskok. Ten sme ešte navýšili po remíze 1:1 v Petržalke. V tomto stretnutí sme podali náš štandardný výkon, do vedenia sme išli v 20. min po premenenom pokutovom kope Róberta Polievku. Žiaľ pre nás, penalta sa pískala aj na druhej strane a v 80. min ju premenil Lukáš Gašparovič.

Naša jesenná bilancia je skvelá. Odohrali sme počas nej 14 zápasov s bilanciou 11 víťazstiev, 2 remízy a 1 prehra so skóre 44:18 a 35 bodmi. V tabuľke pravdy máme hodnotu plus 14.

V tabuľke 2. Liptovský Mikuláš má 31 bodov. 3. MFK Skalica má 30 bodov a stretneme sa s ňou aj v nabližšom kole Slovnaft Cupu. 4. FK Železiarne Podbrezová stráca na nás už 9 bodov, ale určite ešte bude útočiť minimálne na barážovú priečku. Miernym sklamaním je 5. priečka pre FC Košice, ktoré na našu Duklu strácajú už 12 bodov. Pred jarnou časťou však nemožno odpisovať z boja o postup ešte žiadneho súpera.

Dominovali sme aj v tabuľke vonkajších zápasov. V nich sme zaznamenali bilanciu 6 víťazstiev a 1 remíza so skóre 16:6 a 19 bodmi. Vo Zvolene sme mali zápasovú bilanciu 6 víťazstiev 1 remíza a 1 prehra so skóre 23:8 a 19 bodmi.

Najlepším jesenným strelcom Dukly bol Róbert Polievka s 12- gólmi. Stal sa aj najlepším kanonierom celej súťaže. Zdatne mu sekundoval Miladin Vujoševič, ktorý zaznamenal 9 gólov. Strelecky sa výdatne presadzovali aj Patrik Prikryl, Matej Starší a Marek Frimmel.

Veríme, že v podobných výkonoch a výsledkoch bude MFK Dukla Banská Bystrica pokračovať aj v jarnej časti súťaže!