‚Pre nás ste aj tak majstri!‘ – rozprávková sezóna, ktorá mala trpký koniec

Fanúšikovia Dukly sa po trojročnej prestávke mohli zase tešiť na svoje družstvo v elitnej súťaži. Mužstvo pod vedením Ladislava Molnára vstúpilo do novej sezóny pekným výsledkom, keď doma remizovalo s úradujúcim majstrom zo Žiliny 0:0. V tomto zápase sa stal aj smolný moment: „mala byť červená karta pre žilinského brankára, ktorý úmyselne zahral rukou mimo šestnástky a zabránil gólu. Rozhodca to posúdil tak, ako to posúdil“ zhodnotil tréner domácej Dukly Ladislav Molnár.

V jesennej časti družstvo spod „Urpína“ zaznamenalo viacero pozoruhodných výsledkov. Môžeme spomenúť víťazstvo v 4. kole nad FC Petržalkou 5:2 alebo výhru z 16. kola proti AS Trenčín výsledkom 5:0. Tieto výsledky dokazujú, že Dukla bola na domácom trávniku veľmi náročným súperom – počas celého ročníka doma ani raz neprehrala!

Podľa slov trénera, Bystrica ako nováčik nemala veľké ciele. Napriek tomu zaskočila všetkých a po jesennej časti panovala na čele slovenskej lige! „Zrazu sme zistili, že po jesennej časti sme boli na prvom mieste. To už sa človek pohráva s takou myšlienkou, že dobré by bolo, keby aj na konci sezóny tá tabuľka vyzerala tak ako po jesennej časti“ pohrával sa s myšlienkou tréner Molnár.

Skvelé výkony si mužstvo prenieslo aj do jarnej časti. Ako sa stávalo zvykom, na domácom štadióne Bystrica strácala body iba zriedkavo. Podobne ako v prvom zápase sezóny, tak aj v úvodnom stretnutí jarnej časti Žilina nedokázala nájsť diery v obrane Dukly a podobne, ako v 1. kole sa obidve mužstvá museli uspokojiť s jedným bodom.

Sezóna sa chýlila ku koncu a Dukla sa stále nachádzala na prvom mieste. Zlomový moment prišiel až v 34. kole. Tréner Molnár opísal domáci zápas s AS Trenčín ako „nočnú moru“: „Vyhrávali sme 2-0. Nechali sme si streliť dva góly a v posledných minútach sme mali obrovskú šancu na 3-2. Myslím si, že keby ten zápas sme dotiahli do víťazného konca, tak by nám titul neušiel a tam sa to nejakým spôsobom zlomilo. Neviem, či sme šťastenu urazili... ten zápas, ako jeden z mála domácich zápasov sme výsledkovo nezvládli“. Toto zaváhanie využila Žilina a už nepustila pred seba Bystričanov. Aj keď obidva tímy mali rovnaký počet bodov, Žilina obhájila titul len o vzájomné zápasy, ktoré mala v porovnaní s Bystricou lepšie.

Aj napriek tomu, že Dukle ušiel majstrovský titul doslova o vlások, mužstvo si získalo srdcia fanúšikov, pre ktorých boli práve oni víťazi: „Pre mňa taký najsilnejší moment toho celého bolo, keď po poslednom kole, keď už bolo všetko rozhodnuté, nás fanúšikovia vytlieskali a skandovali: ‚pre nás ste aj tak majstri!‘ Od toho momentu a od tej sezóny Bystrica je moja srdcovka,“ spomínal na emotívny moment Ladislav Molnár.

„Postupne ako tie zápasy pribúdali, tak sa ten vzťah vyvíjal veľmi krásnym smerom. Na jar to bolo umocnené – tam bolo strašne veľa eufórií, strašne veľa pozitívnych emócií. Plný štadión niekoľkokrát po sebe, čo bola výnimočná sezóna aj z tohto pohľadu pre Bystricu,“ vyzdvihuje fanúšikov tréner Molnár, ktorí mu prirástli k srdcu.

Tréner Ladislav Molnár aj napriek tak skvelému úspechu neskrýval sklamanie: „Dodnes sa s tým nejako neviem vysporiadať, pretože sme boli krôčik od najväčšieho historického úspechu.“

Pripomíname, že Ladislav Molnár je viac-násobný majster ligy ako hráč. Ak by získal titul aj ako tréner, bola by to pre neho pekná bodka za kariérou: „Nie každý si môže povedať, že je majster ligy ako hráč a majster aj ako tréner. To by bola taká krásna bodka za mojou nejakou kariérou trénerskou aj hráčskou. Také pekné „double“. Škoda toho.“

Na záver pán tréner venoval pár emotívnych slov: „Ja sa cítim ako nie rodák z Bystrice, ale ako polovičný Bystričan a ľudia ma aj tak vnímajú. Aj žijem v Bystrici rodinný život s originál Bystričankou. Som spätý s Bystricou a veľkú mieru majú na tom aj fanúšikovia, aj ľudia  v Bystrici, ktorí mňa berú, a považujú, za Bystričana – za niekoho, kto patrí do Bystrice.