Zámerom U19 hrať na hranici svojich možností

S mladou nádejou MFK Dukla sme na úvod v rámci jeho predstavenia priaznivcom klubu prebrali jeho začiatky s futbalom. „Začínal som s ním ako malý chlapec, keď som si iba kopal loptu o stenu v našej dedine v Harmanci. Do Dukly som neskôr prešiel ako 9-10 ročný a bolo to tak, že som mal dvoch starších bratrancov, ktorí hrávali futbal a mamina jedného z nich ma dotiahla do klubu. Z mladosti mám ešte živé spomienky na turnaje s mojimi bývalými spoluhráčmi, aj keď z nich ostala v Dukle už len malá skupinka,“ začal svoje rozprávanie a pokračoval. „Priznám sa, že som začínal ako hrotový úočník. Celkom mi to tam išlo, bol som aj 4. najlepší strelec prvej ligy v jednej kategórii. V hale mi to išlo ešte lepšie, jednu zimu som z 9 turnajov bol 8 - krát najlepší strelec turnaja. Až na jednom turnaji v Taliansku mal môj pán tréner myšlienku vyskúšať ma na stopérovi a odvety som tam ostal,“ pokračoval.

Aktuálne je dirigentom defenzívy v staršom doraste, zažil s ním menej úspešné obdobia, ale aj letný postup cez baráž do najvyššej súťaže. „Súčasné mužstvo máme dobré. V doraste s ním hrám už dlhšie a tak môžem hodnotiť. Priznám sa, že celé dva roky v druhej lige sme čakali iba na tú chvíľu, kedy postúpime vyššie. Robili sme pre to všetko, aby sme postúpili, pretože na nás závisel aj osud ostatných kategórii. Postúpiť sa nám podarilo až v letnej baráži, v oboch kvalifikačných stretnutiach som nastúpil v základnej zostave na poste stopéra. Prvý zápas s Bardejovom nám nevyšiel a na tom som sa podieľal aj ja, pretože som hral zle. Druhý zápas s Petržalkou sme hrali tímovo, bojovali sme jeden za druhého a úspech bol na svete. Bohužiaľ, ten postup som si veľmi neužil na trávniku, pretože som skončil v nemocnici s potrhanými väzmi v ramene. Teraz spomínanú prvú ligu dorastu hráme a badáme rozdiel medzi súťažami, je hlavne v rýchlosti. Nemáme vôbec toľko času v hre ako v druhej lige, ale myslím, že nastávajú pokroky a zlepšujeme sa,“ hovoril.

Mužstvo, ktoré bolo v druhej lige naučené na víťazstvá, je v prvej tak trochu skúšané. Len veľmi ťažko sa dostáva k bodom. O to viac pomohlo našim chlapcom víťazstvo v Nitre 1:0. Momentálne majú bilanciu 16 zápasov, 1 výhra, 3 remízy a 12 prehier pri skóre 11:37 „V prvom rade je to tým, že si zvykáme na súťaž a rozdielnu, vyššiu kvalitu súperov, ale na to sa nechceme vyhovárať donekonečna. Musíme ešte viac bojovať, makať ako v posledných zápasoch a myslím, že na jar to pôjde tým lepším smerom. Naše rezervy vidím v rýchlosti na lopte a v pohybe bez lopty, ktorý je aktuálne slabší. Naše plusy, naopak, vidím v bojovnosti a v tom, že sa v kabíne veľmi dobre poznáme. Veľmi nám pomohla výhra nad Nitrou, naša prvá v sezóne. Hrali sme presne tak, ako sme mali naordinované od trénerov, vychádzali sme zo zabezpečenej obrany a podnikali sme rýchle brejky. Nechcem povedať, že sme iba bránili, ale hrali sme to, na čo aktuálne máme. Musíme hrať na hranici svojich možností, ak chceme byť úspešní a dosahovať ďalšie víťazstvá,“ pokračoval. V poslednom kole naši hráči podľahli Trenčínu 1:2, keď sa za nás gólovo presadil Ivan Šteiniger.

Podobne ako ďalší iní hráči MFK Dukla, aj Nikolas sa priaznivcom predstavil. „Bývam v Harmanci a okrem futbalu sa rád venujem priateľke a študujem na škole grafiku, teda mám dosť veľa učenia. Mojimi koníčkami sú všetky športy a pozeranie filmov s priateľkou a vychádzky so psom. Mojim obľúbeným klubom je FC Barcelona a hráčom Lionel Messi, pretože má geniálnu ľavačku, stopérskym idolom je zasa Jerome Boateng z Bayernu Mníchov. Mojim reálnym hráčskym snom je okúsiť najvyššiu slovenskú ligu a potom možno zahraničie. Po jarnej časti s dorastom by som sa chcel ukázať v A – mužstve, prebojovať sa doňho a hrávať po boku môho bratranca Patrika Prikryla. To by bol ideálny scenár mojej budúcnosti,“ zakončil Nikolas Miloš Pollák svoj prvý rozhovor v živote.