Bronzové roky Dukly: Spomienky na sezóny 2004/2005 a 2009/2010

Začiatok sezóny 2004/2005

Jesenná časť sezóny hráčom Dukly moc nevyšla a pred zimnou pauzou sa nachádzali na 7. mieste. Vedenie teda konalo a pred zimnou prípravou sa mu podarilo pritiahnuť do Dukly nového trénera – Václava Daněka.

Príchod nového trénera

„Ponuka zo strany Dukly prišla v roku 2004 s tým, že by to bolo od leta 2005, pretože som mal načatú prácu vo Vítkoviciach a chcel som ju dokončiť,“ spomína na začiatky tréner Daněk, „nakoniec prišli za mnou v decembri, pretože Dukla sa nachádzala v pásme zostupu. Nebolo to jednoduché, lebo som chcel dokončiť prácu vo Vítkoviciach. Ale kluby sa nakoniec dohodli a tak som šiel do Bystrice.“

Po príchode trénera Daněka do Dukly negatívne prekvapil stav ihriska: „vtedy bol veľmi zlý stav ihriska, pretože v zime napadlo veľa snehu a po jeho odprataní nezostala takmer žiadna tráva – iba piesok,“ neskrýval sklamanie, „hrali sme na teréne, ktorý sa futbalu vôbec nehodí a nesvedčí.“



Jarná časť sezóny

Prvý zápas po zimnej príprave ich čakalo mužstvo MŠK Žilina. Zaujímavosťou je, že v ére samostatnosti Slovenska sa dovtedy ešte nepodarilo Dukle zvíťaziť nad „Šošoňmi“. „Po tej dlhej zimnej príprave sme boli „nadržaní“, aby sa hralo a hneď to bol takýto zápas, kde nám nikto moc neveril,“ priznal tréner Dukly, „To stretnutie sme vyhrali 1:0 a gól dal Milan Páleník, ktorého som priviezol so sebou z Ostravy. Podal veľmi dobrý výkon a celú sezónu podával kvalitné výkony.“

Podľa Daněka, toto víťazstvo naštartovalo celý príbeh jarnej časti sezóny a stúpali čoraz vyššie v tabuľke: „Začali sme si viac veriť a hlavne v domácich zápasoch sme začali byť nebezpeční a postupne si získavali rešpekt od súperov.“ Nakoniec Dukla skončila na treťom mieste so ziskom 52 bodov.

Cesta až do finále pohára

Táto sezóna sa zapísala do histórie klubu aj vďaka tomu, že sa Dukla prebojovala do finále slovenského pohára, kde natrafila na víťaza ligy – Artmedia Petržalka. „Bolo to finále, kde buď vyhráte alebo nevyhráte pohár – to už samozrejme bola nervozita,“ poznamenal pivot Dukly, „už sme vedeli, že sme z tých záchranárskych vôd utiekli a hrali sme už o tie predné priečky a z toho najhoršieho sme boli vonku, takže z tohoto pohľadu sme mohli byť kľudnejší.“ Mužstvo pod Urpínom začalo skvelo, keď už v 24. minúte vyhrávalo 2:0 po góloch Viktora Pečovského a Martina Jakubka. „Vtedy Petržalka začala ukazovať, prečo bolo naozaj to najlepšie mužstvo Slovenska a začala v tom zápase dominovať,“ ocenil kvalitu súpera tréner Dukly Daněk, „mali sme trošku šťastie, bolo tam tuším jedno brvno za stavu 2:1, ale inak si myslím, že sme to ubojovali a bolo to svojim spôsobom taká krásna odmena za celú sezónu, ktorú sme absolvovali.“ Zaujímavosťou je, že Dukla vyhrala tento slovenský pohár po druhýkrát v histórii klubu – prvý raz sa im to podarilo ešte v ére Československu v sezóne 1980/1981.

Zmiešané pocity a hrdosť úspechu

Hoci sezóna priniesla veľa radosti, tréner Daněk priznal, že ho trápi jedna vec, na ktorú nie je pyšný – na domácom ihrisku boli silní, ale vonku slabší. „Tam tie výkony boli trošku také bojazlivé, trošku také nepresvedčivé, ako keby sme mali veľký rešpekt z toho hrania vonku, pretože inak tie výsledky by mohli byť ešte lepšie,“ priznal s výčitkami v hlase. Taktiež priznal, že fanúšikovia neboli spokojní s herným vystupovaním: „pravdou je, že na tom ihrisku sa futbal proste hrať nedal a tam to bolo, dá sa povedať, ubojované s vôľou a s takým nasadením sa tie zápasy vyhrávali.“

Tréner Dukly Daněk taktiež spomína na hráčov svojho kádra: „mančaft bol skúsený a dobrý. Bol to taký mix skúsených a mladých hráčov – Robert Semeník na domácom trávniku strieľal gól za gólom. Potom Martin Jakubko, ktorý bol síce mladý hráč, ale už vtedy sa svojím fyzickým fondom a tým, že hral pravidelne dostal do obrovskej formy. Mladý Viktor Pečovský, ktorý vtedy hral za „sokolíkov“ slovenskej reprezentácie. Ale aj v obrane skúsený Kentoš. Ja som s kádrom bol veľmi spokojný.“ Jakubko sa stal na konci sezóny tretím najlepším strelcom ligy (14 gólov).

„Myslím si, že po všetkých stránkach na tú sezónu musím spomínať v dobrom, pretože, to mužstvo sa nám podarilo poskladať výborne a urobili sme super výsledky. Odohrali sme veľmi úspešnú sezónu a boli sme asi tým najväčším prekvapením celého toho ročníka,“ poznamenal s nadšením v hlase. Na záver ešte dodal, že skončiť na treťom mieste a k tomu ešte pridať slovenský pohár bol nadplán celej sezóny.

Sezóna 2009/2010

Na úspešnú sezónu 2004/2005 nadviazala Dukla o 5 rokov neskôr v sezóne 2009/2010 skončila rovnako na 3. mieste za tímami, ktoré si striedali prvenstvá predchádzajúcich ročníkov Corgoň ligy – MŠK Žilina a Slovan Bratislava. Obidve bronzové medaily si pamätajú hráči ako Viktor Pečovský, Radovan Kulík, Michal Pančík a Ľubomír Vyskoč.

V predchádzajúcich dvoch sezónach sa Dukle nepodarilo umiestniť v prvej polovici tabuľky, a tak cieľ bol jasný – prelomiť túto smolu a znova dostať Bystricu na popredné priečky. Káder tvorili prevažne mladí hráči, ktorých dopĺňali skúsenejší futbalisti. Kostru mužstva tvorili záložník a reprezentant slovenskej reprezentácie Viktor Pečovský a útočníci Dušan Uškovič a mladý Michal Ďuriš – neskôr reprezentant v slovenskej reprezentácii.

Jesenná časť

Mužstvo spod Urpína vstúpilo do novej súťaže veľmi dobrým spôsobom, keď do 9. kola neprehrali ani raz a obrana fungovala na výbornú. Potom v 9. a 10. kole prišli dve nepríjemné prehry s FC Nitra, respektíve so Slovanom Bratislava rovnakým výsledkom 3:0. Išlo však o jediné dve prehry v jesennej časti. Darilo sa aj útoku. V šiestom kole strelil Dušan Uškovič prvý hetrik v tom ročníku ligy proti MFK Dubnici a vďaka jeho gólom Bystričania potešili domácich fanúšikov a vyhrali 3:0. O ďalší hetrik Dukly sa postaral v 13. kole záložník Vratislav Gajdoš proti MFK Košice. V tom istom zápase sa Dukle podarilo zaznamenať najvyššiu výhru vonku v sezóne 2009/2010 a to výsledkom 5:0. Jesennú časť Bystričania zakončili domácou výhrou nad FK Senica 1:0, a tak sa ocitli na skvelom treťom mieste. S bilanciou 11 výhier, 6 remíz a 2 prehry strácali na vedúcu Žilinu len 2 body.

Jarná časť

Po veľmi úspešnej jesennej časti sa Bystričanom vôbec nepodarila. V celkovo 14 zápasoch zaznamenali iba 4 výhry a až 5 prehier. Z celkových 12 mužstiev boli v jarnej časti ako siedmi najlepší tím – čo je výrazný prepad oproti jesennej časti sezóny. Spôsobené to bolo aj tým, že káder nemal jedného pravidelného strelca a taktiež obrana bola menej kompaktná – dostávala viac gólov. Najlepším strelcom Dukly sa stal so siedmymi gólmi Dušan Uškovič.

Tréner Dukly Jozef Jankech spomína na Bystricu len v dobrom a chváli prácu vedenia a výkony hráčov: „v bystrici som sa cítil veľmi dobre. Bola tam výborná partia, dobré mužstvo aj vedenie, ktoré vytvorilo dobré podmienky. Myslím si, že obojstranne nám to sedelo.“ Svoje slová zakončil optimistickým vyjadrením: „snažili sme sa veľmi, aby to bolo čo najlepšie.“



 

Na záver sa ešte obidvaja tréneri vyjadrili k aktuálnej situácii klubu a vyjadrili podporu svojmu bývalému zamestnávateľovi.

Václav Daněk: „Prajem Bystrici, aby sa im darilo, pretože viem, že tam určité problémy boli a spadla do druhej ligy. Chcel by som popriať Bystrici, nech sa vráti naspäť do 1. Ligy.“

Jozef Jankech: „Nikdy som jej neprial, aby vypadla a tak isto jej prajem, aby určite postúpili. Majú dobré mužstvo, dobré vedenie, tak dúfam, že to teraz dotiahnu do konca a, že tak, ako začali túto druholigovú súťaž, tak aj úspešne dokončia a postúpia do 1. ligy. Naspäť tam, kde patria.“