Futbal miluje, ale chorý na neho nikdy nebude!

Dnes, v nedeľu 17. mája toho roku sa dožíva svojich okrúhlych 70 – tych narodenín Ľubomír Janík. V roku 1968, kedy prišiel pracovať a hrať futbal do Banskej Bystrice si ho podaktorí mohli všimnúť najskôr ako ligového dorastenca , ktorého trénoval s ostatnými vtedy Ladislav Dobrovič
Futbal miluje, ale chorý na neho nikdy nebude!

Ľubo Janík si nesmierne vážil erudovanosť Karola Poláka, v prítomnosti ktorého tiež počas jeho života prežil viacero krásnych futbalových príhod. Foto: archív Ľuba Janíka

Sám Ľubo na toto obdobie spomína takto:
„ V tom čase vypísali rodný list veľkej a slávnej futbalovej Banskej Bystrici. Vzniklo tu Armádne stredisko vrcholového športu Dukla a s ním aj veľmi silný a úspešný armádny futbalový klub. V Banskej Bystrici som začal pracovať ako čašník v Národnom dome a začal som po príchode z dorastu Liptovského Mikuláša trénovať spolu s Pavlom Michalíkom, Jožkom Pilkom i celou skupinou, ktorú viedol trénersky Ladislav Dobrovič. Keď som dovŕšil vek dospelosti, preradili ma do „B“ mužstva. Tento kolektív trénersky viedol Ico Feldmayer. V „B“ mužstve ligovej Banskej Bystrici hrávali okrem iných napríklad aj Ľubo Škamla, Ivan Marko, Marián Masný, Ján Ilavský, Jaroslav Masrna a ďalší, s ktorými sa Ľubo i zásluhou svojej prirodzenej ľudskosti a jednoduchosti, zdobenej bystrosťou futbalového mozgu, zbližoval.

Keď mu súčasný funkcionár vedenia MFK Dukla Ing. Peter Krnáč za celé vedenie klubu MFK Dukla, za hráčsky a realizačný tím „A“ mužstva vinšoval zdravie, spokojnosť a šťastie tak na zápasoch MFK Dukla ako i v jeho osobnom živote, dovolil si pripomenúť i toto: „ Ľubko, Ty dobre vieš, že futbal to nie je len kopanie do lopty, ale futbal nie je ani pupkom sveta. Napriek tomu je nás na svete veľa takých, ktorí máme práve s touto hrou krásne zážitky, príbehy a predstavy. My, Tvojmu futbalovému srdcu blízki Ti prajeme, aby si dostal k jubileu pre Teba darček veľmi krásny – postu MFK Dukla do I. futbalovej ligy.“
Zaujímavý a krásny vinš. Koronavírus zariadil, že tentoraz o splnení takého cieľa budú rozhodovať aj iné činitele. A práve Ľubo potom, čo mu osobne blahoželali funkcionári z vedenia klubu i samotní hráči „A“ mužstva, v úzkom kruhu povedal: „ Futbalový svet bol, je a bude svetom rizík a možno práve preto aj neopísateľnej krásy a príťažlivosti. Preto je taký lákavý z pohľadu sveta. Teší ma, ak sa v ňom bude čoraz viac znova náš MFK Dukla znova jasne ligotať.“ Keď toto dopovedal, v prítomnosti generálneho manažéra Milana Smäda a v súčasnosti trénera žiakov MFK Dukla, bývalého kvalitného futbalistu armádnej Dukly, ktorý na trénerskom poste viedol svoj armádny celok aj v európskej súťaži proti slávnemu Ajaxu Amsterdam, Miloša Targoša sme sa opýtali:

“Ľubko, je pravda, že si písal na papier trénerovi Adamcovi zostavu mužstva na ligové zápasy, keď trénoval našu armádnu Duklu?“
Pozrel sa skúmavo naše tváre , fiškálsky si úsmev pretiahol kúdoľom dymu z cigarety, aby povedal.
„ Nepíšte o tom nikde. Raz mi Jožo povedal, aby som mu napísal na papier zostavu. Dal mi lístok, nuž som tam napísal mená a priezviská. On si ten lístoček dal do ruky a vraví mi. Ľubo, ale máš tu iba sedem mien? A ja mu na to: „ Jožo, ale my nemáme momentálne v Dukle viac ligových futbalistov?“...

O Ľubovi by sa dala písať bohatá kniha vtipných príbehov. Napríklad s jeho fanúšikovským kamarátskym zborom – Róbertom Striežom, dnes už nebohým Jankom Maruškom, MUDr. Jurajom Gémešom či bývalým ligovým hráčom Dukly, žiaľ, tiež už nebohým, Rudkom Mažgútom...
Ľubo súhlasí aj s názorom, že futbal mal, má a bude mať na celom svete svoje tiene, šrámy, ale zároveň dodá:
„Dôvod je jednoduchý - nie všetci, ktorí pri futbale pracujú, futbal aj úprimne milujú.“
On sám nešpekuluje prečo ten, alebo onen futbalista v jednom zápase hrá perfektne a v ďalšom úplne herne zlyhá. Ba ani

nedá do hry všetky svoje sily. Preto priblíži i ďalšiu skutočnosť:
„Predstavte si, ja idem spolu s fanúšikmi Dukly 300 km za ligovým futbalom do Ostravy a náš ligový pán futbalista odflákne zápas. Čert ma išiel zobrať. Pricestoval som domov a napísal som mu osobný list. Dlho už potom ligu v Dukle nehral. Dukla sa s takými futbalistami musí aj dnes rozlúčiť čím skôr, ak nebudú odovzdávať na ihrisku všetko, čo do nich nabudovali ich trénerskí bossovia“...
„ Ľubo je futbalový fanatik. Jeho nezaujímajú na zápase nadnárodné či medzinárodné väzby. Jeho priťahuje kvalitná hra a chce sa futbalom baviť Ja ho takto poznám“ – povedal o ňom ďalší priaznivec Dukly, jej bývalý brankár a dlhoročný tréner Anton Jánoš.
Spolupracovník z mediálneho úseku MFK Dukla, dlhoročný športový hlásateľ na štadióne futbalovej Dukly Jozef Ivan vidí pre zmenu nášho dnešného oslávenca takto:
„ Veľmi zanietený človek pre futbal. Nosí vo svojom vnútri skúsenosti kvalitného strelca, veď počas svojej kariéry získal v našom regióne titul najlepšieho strelca v drese vtedy slávnych Seliec, má veľmi triezve názory a viem isto, že si ho veľmi vážil pre tieto vlastnosti aj slávny Jozef Adamec“

Pamätná snímka z osláv životného jubilea Jozefa Adamca, žiaľ, dnes už nebohého. Na zábere vľavo Róbert Striež a vpravo Ľubo Janík.
Foto: archív Ľuba Janíka

Nuž a syn o nič nie menej populárnej osobnosti v banskobystrickom športe, vo futbale zvlášť, Laco Martinka ( familiárne nazývaný Mrco ml.) keď počuje, že ideme

o Ľubovi písať aj pre oficiálny portál MFK Dukla, nadhodí ďalšiu skvelú pravdu z jeho skúseností:
„ My sme chodievali za čias nášho pôsobenia v dorasteneckej lige tiež zavše do Národného domu v Banskej Bystrici. Vážili sme si a aj dnes si vážime jeho kamarátsky vzťah, ale bol čašníkom, ktorý dokázal k účtenke pre svojich dobrých priateľov započítať do konečnej cifry aj dátumy nášho narodenia! Jednoducho, nie preto, aby nás ozbíjal, ale preto, lebo on nosí fígle vo svojom vnútri. Ale v šestnástke to bol pán futbalista. Vedel čo tam má robiť s loptou. Nie nadarmo obliekal dres Prievidze i ďalších kvalitných aj keď nie prvoligových mužstiev“
Teda, náš milý Ľubko, vyber si z načrtnutého len to najlepšie. Všetko je, totiž, napísané rovno a priamo od srdiečka. Radosť a starosť aj vo futbalovom živote kráčajú popri sebe a budú naďalej kráčať ako ruka v ruke.
Kolektív priaznivcov MFK Dukla sa preto pridáva ku kolektívu hráčov a trénerov „A“ mužstva i vedeniu MFK Dukla s týmto jednoduchým, ale obsahovo o to hodnotnejším vinšom:
Z úprimného srdca všetko najlepšie k Tvojmu krásnemu sviatku – 70 tinám, veľa úprimnej lásky, pevné zdravie a nech prídu dni, ktoré splnia všetky Tvoje tajné sny! ( Ing.Jaro Šiška požaduje zreteľne dopísať dôležitú vetu: Okrem zdravia, spokojnosti a osobného či rodinného šťastia aj bezpodmienečný postup MFK Dukly už po tejto sezóne do I. ligy!)

Na správne fungovanie webovej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Kliknutím na tlačidlo „Rozumiem“ alebo akýkoľvek odkaz mimo túto lištu súhlasíte aj s využívaním cookies a odovzdaním údajov o správaní na webe pre zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a v reklamných sieťach na ďalších weboch. Personalizáciu a cielenú reklamu si môžete kedykoľvek vypnúť na stránke Nastavenie súkromia.
Rozumiem