Kapitán Marek Macko z U19: Ideme krok po kroku

Výhra 4:0 proti Senici je fantastická. Keď, samozrejme, berieme do úvahy to, že Senica použila hráčov, ktorí nastúpili v prípravných zápasov A- tímu pred jesennou časťou- bratov Filipa a Jakuba Buchelovcov a brankára Matúša Chropovského. 'Tak cieľ bol jasný. Získať na domácej pôde prvé trojbodové víťazstvo. S týmto tlakom sme nastupovali a aj to tak vyzeralo keď sme sa po našom prvom strelenom góle zľakli o výsledok a prestali hrať svoju hru. Hlavne z mojej strany si myslím ,že som 'prespal' asi 20 minút zápasu. Senica sa v ten moment chytila šance a začala hrať a tvoriť. No aj tak sme podla mňa vynikli hlavne individuálnou kvalitou a ustáli tento tlak. Po druhou góle prišlo uspokojenie a pár minút na to sme išli do šatne. No nastupovať za stavu 2:0 do druhého polčasu ešte nieje výhra. Vedeli sme ,že Senica nemá čo stratiť, a tak na nás vyletí všetkým čo má. Tento tlak sme ustáli a myslím, že sme zápas kontrolovali a mohli sme dať aj viac ako 4 góly.'

Po výsledku 4:0 je náš dorast na 6. mieste s bilanciou 3 víťazstvá, 1 remíza a 4 prehry so skóre 11:14 a 10 bodmi. 'Náš vstup v podobe výsledkov je dosť chaotický z pohľadu druhých. Predsa len vyhrať na Slovane a v Dunajskej Strede, kde sme otáčali za stavu 2:0 a potom prehráme doma s Popradom, ktorý za celý zápas nič neukázal, okrem tej nádhernej gólovej hlavičky a prehra s Ružomberkom po troch útokoch, to mrzí. Hra nebola zlá ani v jednom prípade. Mali sme slabšie momenty, ako aj tie silnejšie,' hovoril kapitán nášho výberu.

Opýtali sme sa ho, ako vidí silu nášho kolektívu 'Naše mužstvo? Naše mužstvo tvorí úžasnú partiu, no zato raz za čas zaostávaju niektoré individuálne výkony, ale každý máme z času na čas zlý i dobrý deň. Naše mužstvo jednoznačne ťahá viac z nás ale určite sa všetkým vymyká Adam Hanes. Je to 'mašina'. Má rešpekt v kabíne a aj na ihrisku a ešte k tomu strieľa gól za gólom. V súkromí to je super chalan, ktorý je skromný a má super zmysel pre humor. Pre to má na ruke zaslúženú kapitánsku pásku.'

Mareka sme sa opýtali na jeho doterajšiu futbalovú kariéru.

'Začínal som keď som mal 4 roky v Jupie Podlavice, tam som strávil nádherné chvíle detstva a išlo viac o zvykanie si na futbal a vychovávanie zo strany trénerov. Hrával som vždy s o rok so staršími. Myslím, že mi to dosť pomohlo. Trénoval som pod kopou trénerov, no najviac ma naučil tréner Rumanovský, ktorý ma mal na starosti aj so spoluhráčmi najdlhšie a potom posledné dva roky dvojica trénerov Homola a Hroš. Vtedy sa hralo o body, preto boli tie dva roky najdôležitejšie a išlo o hlavne fyzickú prípravu. Po skončení žiackeho futbalu som prestúpil do Podbrezovej v lete na skúške si ma upísali na prestup, hneď po prvom prípravnom zápase. Mal ma vtedy na starosti tréner Gergely Geri, ktorý pôsobí teraz v Nitre a asistent Hroš. Prestúpil som v podstate k otcovi môjho trénera vo FŠMH. Druhý rok to bol tréner Turňa a viac asistentov. Po U-17 som nehrával pravidelne a bolo tam viac nezhôd a z dôvodu postupu Dukly do 1.ligy, môjho rodného mesta som neváhal a v zime kontaktoval trénera Valacha, či by mali o mňa záujem. Išiel som s chalanmi na sústredenie a kluby sa dohodli. Tak som tu a podmienky ako aj všetko ostatné sa čím ďalej len zlepšujú a som rád, že môžem byť toho súčasťou. Ale za môj najväčší futbalový úspech považujem účasť a titul vicemajstra z majstrovstiev sveta vo futbale škôl. Kde sme postúpili ešte s mojou bývalou školou Súkromným gymnázium v Lopeji. Tam som prežil najviac emócií a najväčší osobný úspech. V skupine sme porazili Dánsko, Lotyšsko a Belgicko a podľahli sme Rakúsku. Ďalej sme sa dostali cez Grécko a Slovinsko do finále s Brazíliou. No ako všetci vieme brazília bola na úplne inej úrovni, ako my a podlahli sme jej vo finále 3:0.' Trochu smútil

Na záver nám toho povedal čo najviac o sebe.

'Som priamo z Banskej Bystrice a bývam na Fončorde. Na školu som prestúpil tesne predtým, ako sa zavreli školy na Športovú školu do Banskej Bystrice. Moje najobľúbenejšie hobby je rybolov, vždy keď mám voľný čas snažím sa dostať k vode s udicou, alebo sa venujem mojej milovanej priateľke. S jedlom som nenáročný, čo sa ale nedá povedať o hudbe. Aj samotný Zinedine Zidane povedal ,že život by bol smutnejší bez hudby. Fandím dvom klubom, a to je Real Madrid a anglický FC Liverpool. Obľúbeného hráča bohužiaľ nemám, je ťažké mať jedného obľúbeného hráča, keď ich je na svete toľko veľa a tak kvalitných. Ja mám cieľ sa živiť tým čo ma baví, a to je futbal. Chcem vďaka futbalu uživiť seba a moju rodinu. Pozerám sa často do budúcnosti no snažím sa makať na sebe v prítomnosti pretože tá je najdôležitejšia,' zakončil rozhovor Marek Macko.

Marek Macko očami Reného Horvátha: 'Maco' ako človek či už v kabíne alebo aj mimo mi je veľmi blízky, a myslím, že aj všetkým ostatným hráčom v tíme. V kabíne má svoje slovo a je dôležitým článkom tímu. Vidno to aj na ihrisku, má veľmi dobré prienikové nahrávky, nebojí sa dať nohu do súboja a je na neho spoľah.'