Navždy opustila naše futbalové rady vzácna futbalová a pedagogická osobnosť!

Dnes 18. marca toho roku sa najbližší rodinní príslušníci v Dome smútku Banskej Bystrice, v Kremničke, rozlúčili na poslednej ceste životom s tým, ktorého mali nesmierne radi, ktorého milovali, lebo on poctivým postojom k životným situáciám v rodine, meste, regióne i vo svojej vlasti miloval ich a zástoje hlavne futbalovej rodiny s nimi.
Zosnulý doktor pedagogických vied, bývalý aktívny funkcionár predovšetkým futbalového života, rodák z Ráztok v okrese Brezno, Vladimír Halaj písal svoju životnú kroniku svojim serióznym životom takmer 82 rokov. Jeho srdce dotĺklo 14. marca toho roku.

Keďže súčasná rozsiahla epidémia národov sveta nedovoľovala zúčastniť sa osobne mnohým priateľom, funkcionárom, trénerom i odchovancom futbalu Dukly spomenutého pietneho aktu, za mnohých prostredníctvom klubovej stránky MFK Dukla, ako i internetového magazínu Klub priateľov Dukly výstižne priblížil úprimné slová na rozlúčku so zosnulým generálny manažér MFK Dukla, pán Milan Smädo, ktorý okrem iného povedal:
„Vladimíra Halaja som poznal nielen ako predsedu Stredoslovenského futbalového zväzu, ale predovšetkým ako zodpovedného a poctivého človeka, ktorý upísal svoj život okrem funkcionárskej roboty pri futbale, aj futbalovému životu v Dukle. Bol skvelým pedagógom, v určitom období aj trénerom mládeže v Dukle Banská Bystrica, ktorý žil pre futbal v Dukle, meste Banská Bystrica, regióne i na celom Slovensku. Nie náhodou bol delegátom federálneho futbalového orgánu v Československej republike, ktorý sa nikdy neuchyľoval k velikášstvu a sebeckosti. Futbalom nehľadal svoj prospech. Sám hrával futbal najskôr v dedinských podmienkach aktívne, lebo túto hru nesmierne miloval. Často som ho aj v jeho pokročilom seniorskom veku stretával v Radvani pri rôznych akciách. Vždy sme sa mali o čom rozprávať. Živo sa zaujímal o futbalové dianie v MFK Dukla, ale i v celom regióne. Štatistici presne uvádzajú jeho trénerské i funkcionárske roky, moje videnie jeho osobnosti je zásluhou jeho obetavej práce prostredníctvom reči jeho srdca pre futbal a ako som už uviedol aj pre poctivý zdravý život. Náš život je nevyspytateľný. Nikdy som nemyslel, že budem kondolovať jeho rodine pri poslednej rozlúčke s touto významnou osobnosťou nášho futbalu prostredníctvom médií. Robím to však s plnou zodpovednosťou a smútkom v srdciach všetkých, ktorí mali a majú futbal s logom Dukla, ale i v celom meste Banská Bystrica či regióne prinajmenšom tak rád, ako ho on sám miloval. Verím, že sa nám aspoň takto podarilo zmierniť žiaľ v jeho rodine. Za tú našu, futbalovú rodinu MFK Dukla, v ktorej sa hráčsky a funkcionársky či trénersky v Dukle a slovenskom futbale presadzovali či presadzujú jeho synovia Vlado a Peter, (ten ako hráč Dukly Banská Bystrica, Třinca, Prievidze, Levíc a Podbrezovej ) chcem smútiacu rodinu uistiť, že si uchováme PaedDr. Vladimíra Halaja v našich futbalových životoch na večnosť!“
Byť mŕtvy neznamená ani vo futbale nebyť. Smrť je omnoho viac než spánok. Je pokojom v duši zosnulého mier, konečnou štáciou jeho slastí a strastí v pozemskom živote.

Česť nehynúcej pamiatke zosnulému, ktorý v mladosti obliekal futbalové dresy Nemeckej, Nového Mesta nad Váhom, Jakuba a Priechodu.
Nech mu je naša zem ľahká!