Karol Praženica: „Dukla Banská Bystrica je môj domovský klub“ – rozhovor s prvým slovenským hráčom v Lige majstrov

Karol Praženica pôsobil v našom klube už od svojich štrnástich rokoch a postupne sa zapracoval do Áčka. V seniorskom tíme Dukly pôsobil v štyroch sezónach: 1989/1990, 1990/1991, 1997/1998 a 1998/1999.

Ako prvý slovenský hráč ste hrali v ChampionsLeague za HajdukSplit. Ako si spomínate na toto obdobie?

V podstate to bol prvý ročník Ligy majstrov. Nebolo to ešte v tom formáte alebo v tom systéme, ako je to teraz, že niektoré krajiny majú aj dvojnásobné, trojnásobné alebo viac zastúpenie mužstiev z ligy. Vtedy hrali v Lige majstrov iba majstri. V tom čase som bol hráčom HajdukuSplit a v sezóne predtým sme sa stali majstrami Chorvátska.

Začali sme v predkole ligy majstrov, kde sme hrali s Légiou Varšava a po výhre 1-0 vo Varšave a 4-0 doma sme postúpili do skupiny. Tam sme mali za súperov Benficu Lisabon, Anderlecht Brusel a Steaua Bukurešť. Prvé dve mužstva postupovali ďalej a nám sa podarilo postúpiť z druhého miesta do play-off, ktoré sa na jar začínalo štvrťfinálovými zápasmi.

Nám sa „pošťastilo“ hrať s Ajaxom Amsterdam. Po výsledkoch 0-0 doma a 3-0 tam sme sa nedostali medzi posledné štyri mužstvá. Zostali sme v tej osmičke najlepších. Bola to aj troška smola, pretože Ajax v tom čase naozaj nabitý hviezdami tú ligu majstrov aj celú vyhral.

Ako ste sa vtedy cítili, keď ste hrali ChampionsLeague, najvyššiu súťaž v futbalu?

Bolo to určite niečo nové, lebo bola to Liga majstrov. Tá znelka, ktorá je teraz hrala už v tom čase. Malo to veľkú publicitu aj všetky veci okolo toho. Ale už viackrát som hral nejaké európske zápasy, takže to nebol veľký skok. Hrával som za reprezentáciu Československa ešte v tom čase do 21 rokov a taktiež v mládežníckych reprezentáciách Československa od 15 do 18 rokov. Bol som aj v Slavií Praha, kde sme hrali takisto pohár UEFA.

Ale tie veci, ktoré sa už vtedy spájali s Ligou majstrov, čo sa týka organizácie a publicity, boli väčšie a výnimočnejšie. Tá súťaž nakoniec potvrdila, že UEFA trafila klinec po hlavičke, keď to zorganizovala. Tá súťaž trvá až dodnes a má najprestížnejšiu značku na svete.

Ešte predtým ste pôsobili v Dukle Banská Bystrica, ako si spomínate na tento klub?

V Dukle Banská Bystrica som bol od svojich 14 rokov, takže som hral v dorasteneckom veku za Duklu. S Bystricou som sa stal 2x dorasteneckým majstrom Slovenska a raz vicemajster Československa. V tomto klube som začal svoju seniorskú kariéru v 18 rokoch. Duklu Banská Bystrica je môj domovský klub, s ktorým som asi najviac spätý.

Ako ste prežívali prechod do seniorského Áčka?

Mal som to šťastie, že sa mi podarilo prebojovať sa hneď do základnej zostavy a v bývalej Československej lige som nastupoval od osemnástich rokov. Tým, že som hrával aj ligu v tak mladom veku, som sa dostal aj do reprezentácie Československa do 21 rokov alebo do olympijskej reprezentácie Československa. Samozrejme, že to malo výrazný dosah aj na moju ďalšiu kariéru.

Do Dukly som sa potom vrátil ešte raz: po dvoch rokoch som odišiel z Dukly do Slávie, Praha, z ktorej som išiel do HajdukuSplit. Potom som hrával v Grécku – v OFI Kréta. Z OFI Kréta som sa však vrátil na Slovensko, kde som sa stal majster Slovenska s Košicami. A po ukončení zmluvy s Košicami som sa vrátil do Dukly Banská Bystrica – myslím, že na rok alebo rok a pol.

Sledujete Duklu aj v súčasnosti? Ako vnímate ich aktuálnu situáciu?

Samozrejme. Nebol som šťastný, keď Dukla vypadla, ale tento ročník vyzerá dobre. Bystrica to má dobre rozohrané a s najväčšou pravdepodobnosťou by sa mohla vrátiť do prvej ligy – čomu by som sa veľmi tešil.

Keby ste mali porovnať futbal v čase, keď ste hrávali aktívne so súčasným futbalom, v čom vidíte taký najväčší rozdiel? Je podľa vás dnešný futbal pre hráčov jednoduchší alebo naopak náročnejší?

Ťažko povedať.Všetko sa vyvíja – takisto aj futbal. V tom čase, keď som hrával ja, bol futbal iný ako bol desať rokov predtým. Zdal sa nám iný, možno že ľahší. Teraz sa možno týmto súčasným hráčom zdá, že tento futbal je zase náročnejší ako ten, čo bol predtým.

Každá generácia, každá etapa či futbalu alebo života má nejaké špecifiká, ktoré sú v tom momente výnimočné, ťažké či ľahké. Ale v čom si myslím, že ten rozdiel je, že dnes je futbal viac atletický. Technika, prihrávky, centry alebo strely budú stále dôležité rovnako ako aj pred päťdesiatimi rokmi. Najviac sa asi menia atribúty atletickosti behania a kondičnej pripravenosti hráčov.