Futbalovo aj ľudsky dozrel pod Urpínom: Polievka verí v mohutnú divácku podporu proti Žiline

VŠETKO SI TREBA NESMIERNE VÁŽIŤ

Róbert Polievka sa dostal s prehľadom na najlepšej jedenástky uplynulej sezóny, z čoho mal veľkú radosť. „Veľmi si to vážim a ostal som aj celkom prekvapený, že som sa dostal do tohto prestížneho zoznamu najlepších hráčov Fortuna ligy. Ďakujem svojim spoluhráčom, lebo bez nich by som sa tu nedostal a rovnako aj trénerom, oni mi našli vhodný post a vložili do mňa dôveru. Rovnako rodine, kamarátom, čo chodia každý týždeň z Krupiny ma podporovať na každý zápas. Je to pre mňa pocta, lebo pred rokom som hral druhú ligu a teraz som v tejto exkluzívnej spoločnosti.“ Odbornej verejnosti neušiel ani prerod rodáka z Krupiny nielen ako hráča, ale aj človeka počas päťročného pôsobenia v Banskej Bystrici. Do svojho osudového klubu putoval práve zo Žiliny, kde nezažil ako mladý chlapec vydarené futbalové časy. „Žilina ma naučila profesionalizmus, ale nikdy nezabúdam odkiaľ som prišiel. Bol som vychovávaný, že nie vždy som všetko dostal na stôl, no treba si vážiť veci. Bol som takýto už v mladšom veku, nikdy som sa na nič nehral a nechcem vystupovať povýšenecky. Časom som sa stal otcom, aj to vás veľa naučí, lebo potom máte v hlave úplne iné priority. Rodinu aj kariéru musíte postaviť na tom, aký ste človek a pevne verím, že sa nezmením v budúcnosti.“ Každému je jasné, že po sezóne začne na prestupovom trhu bitka o Polievkove služby. „Sú to príjemnejšie starosti, určite som na to pripravený a ukáže len najbližší čas. Vnútorný pocit mi hovorí, že Dukle chcem vrátiť, čo mi dala. Som vo fáze, že by som sa mohol niekde ďalej posunúť, ale je to ešte otvorené a treba to nechať tak na diskusiu s našim majiteľom, mojou manželkou či agentom.“

SEN HRAŤ PRED PLNÝMI ŠTIAVNIČKAMI

Prvým súperom v boji o Európu je nepríjemná Žilina. „Po šiestom kole by na nás nikdy nedal ani deravý groš, teraz realita hovorí jasne, že máme kvalitu sa tam dostať. Žilina je dravé mužstvo, ideme sa pobiť o výhru a pevne verím, že sa dostaneme aj do finále. Pre celú kabínu by to bol obrovský zázrak, chceme ísť tomu naproti. Braňo Lupták je už vo vare, pred nedeľným tréningom púšťal hymnu Európskej konferenčnej ligy. Tešíme sa, ale všetci sme pokorní. Ja som už zdravotne fit, som späť a uvidíme či mi tréner dá dôveru od začiatku, aby som bol na ihrisku. Návraty po zranení sú ťažšie, určite mi pomôžu po mesiaci bez zápasu aj spoluhráči a ja chcem pomôcť im,“ povedal Róbert Polievka, ktorý nám povedal aj jeden zo svojich nesplnených snov. „Zápas so Slovanom (návšteva 6105 divákov – poznámka redakcie klubového webu) som sedel na tribúne a mal som zimomriavky. Neviem si predstaviť, čo by som dal za to, aby som to  zažil ako hráč. Bol by to aj jeden z mojich snov, ak by som z Banskej Bystrice odišiel, aby som si zahral pred plnými Štiavničkami. Myslím si, že za túto sezónu by sme si to zaslúžili, ale vieme aká je doba a vážime si každého jedného fanúšika.“