Mládežnícka reprezentantka Natália Durľáková: Pri hymne mi behali zimomriavky po chrbte

Futbalová začiatky Natálie sú späté s OFK Slovan Valaská, kde ju k futbalu priviedol starý otec. Pochádza so športovej rodiny, takže nemala k futbalu ďaleko. Po OFK Slovan Valaská bol logický prestup k dievčatám do Podbrezovej, následne prestúpila do našej Dukly. Vekom ešte stále žiačka je stabilná brankárska jednotka v družstve junioriek WU19. Na konte má už aj prvý štart v dievčenskej reprezentácii Slovenska do 16 rokov. Viac o sebe prezradila v rozhovore.

Naty, aké boli tvoje futbalové začiatky?

K futbalu ma priviedol môj starý otec. Už ako sedemročná som hrávala medzi chlapcami v OFK Slovan Valaská. Neskôr som prešla do akadémie Podbrezovej, kde som hrala medzi žiačkami a za juniorky.

Ako si sa dostala z Podbrezovej do Dukly?

Do Dukly som prišla pred začiatkom tejto sezóny. Po zápase proti Liptovskému Mikulášu prišiel za mnou asistent trénera Ladislav Görcs s brankárkou ženského tímu Dukly Dominikou Kopernickou. Opýtali sa ma, či by som nechcela chytať za WU19 v Dukle, na čo som okamžite povedala áno, aj keď moji rodičia ešte netušili nič. (smiech) Udalosti nabrali rýchly spád. Prestup, prvý tréning, letná príprava, prestup do športovej triedy na ZŠ Trieda SNP v Banskej Bystrici.

Máš za sebou prvý štart za ženský tím MFK Dukla. Proti komu si chytala a aký to pol pocit, keď ti tréneri oznámili, že ideš do brány?

Nastúpila som proti Myjave. Bol to dobrý pocit vidieť, že mi tréneri dali šancu ukázať, čo je vo mne aj v ženskej lige. Myjava je top tím, majster ligy, víťaz pohára. Samozrejme, stres a rešpekt som mala. Veď mám len pätnásť rokov a hrala som proti hráčkam, ktoré hrali ženskú Ligu Majstrov. Ale hneď, ako som spravila svoj prvý zákrok, dotkla sa lopty, stres spadol a už som sa koncertovala len na samotný zápas.

V piatok 17. mája prišiel ďalší míľnik v tvoje kariére.

Prišla nominácia z reprezentácie WU16 na UEFA Development Tournament v Senci. Turnaja sa zúčastnili hráčky Fínska, Srbska a Talianska. Proti Srbsku som dostala šancu chytať. Pri hymne mi behali zimomriavky po chrbte. Bol to fantastický pocit chytať za reprezentáciu.

Po zápase proti Taliankam si spomínala, že sa vytvorila výborná partia vo WU16.

Samozrejme! Zaujímavé bolo, že sa tento tím stretol prvýkrát v tomto zložení. Boli to ročníky 2008 a 2009. S babami sme si sadli a vytvorila sa výborná partia.

Ďalšie ciele v reprezentácií?

Objaviť sa v nominácii a ďalej určite kvalifikácia, ktorá nás čaká na jeseň. A jedným okom už sledovať A-tím žien Slovenska. Rada by som si tam zahrala so svojou spoluhráčkou Lenkou Mazúchovou. (smiech)

Tvoj vysnívaný klub, za ktorý by si si chcela zahrať?

Určite FC Barcelona.

Brankársky vzor?

Marc-André ter Stegen a Barbora Votíková (brankárka Tottenham Hotspur FC a českej reprezentácie, pozn. red.).