Trávnik nie je len tráva. Hrdinom pod nohami hráčov je Maroš Pažout

Na prvý pohľad je to len pekne pokosený zelený koberec, po ktorom sa preháňajú hráči a padajú góly. No málokto si uvedomuje, že kvalita hry sa začína práve pod ich kopačkami. Za každým futbalovým ihriskom stojí niekto, kto sa oň stará každý deň – v daždi, snehu aj horúčave. Trávnikár. V Banskej Bystrici sa volá Maroš Pažout.

Trávnik nie je len tráva

„Väčšina ľudí si myslí, že trávnikár sa raz za dva dni prevezie na kosačke a má hotovo. Ale tak to vôbec nie je,“ hovorí Maroš, ktorý sa o futbalové trávniky stará už 13 rokov. Pracoval na ihriskách klubov ako FK Pohronie, MFK Dukla Banská Bystrica a počas výstavby štadiónov dokonca aj vo Zvolene. Má skúsenosti s druhou aj najvyššou súťažou, medzinárodnými mládežníckymi turnajmi a pripravoval ihriská aj na zápasy reprezentačných tímov.

Počasie rozhoduje, nie kalendár

Trávnik sa nerodí deň pred zápasom. „Všetko závisí od počasia,“ vysvetľuje. „Ak prší, nemôžete ani namaľovať čiary – farba sa jednoducho rozpustí. Alebo sa vám mokrá tráva lepí na všetko – kolesá kosačky, topánky, linkovačku...“ Na ihrisko nastupuje už ráno pred tréningom – s kosačkou, linkovačkou, lopatou. Starostlivosť zahŕňa kosenie, úpravu čiar, opravu jám, dosievanie poškodených miest, aplikáciu postrekov proti plesniam. Po každom zápase či tréningu nasleduje vysávanie, prepichávanie a ďalšie dosievanie. „Trávnik musí po zápase znova dýchať.“

Zachránené na poslednú chvíľu

Najväčšie výzvy prichádzajú v zime. „Keď nasneží pár dní pred zápasom, kúrenie nie vždy pomôže. A ak je ešte naplánovaná nejaká akcia alebo míting na ihrisku – napríklad hod kladivom či guľou – nedá sa tam ani len kosiť,“ spomína. Aj vtedy však musí ihrisko vyzerať na druhý deň profesionálne. Niekedy rozhodujú posledné hodiny – a všetko musí klapnúť.

Tímová práca aj pod zemou

„Veľa ľudí si neuvedomí, že ak by bol podklad nekvalitný – napríklad ílovitý – voda by neodtekala, korene by hnili a hráčom by sa šmýkalo. Na Dukle máme výborný podklad, a to je základ. Bez neho by nám nepomohla ani tá najdrahšia technika.“ Po zápasoch trávnikár opäť nastupuje: vysáva trávu, zasypáva diery, prevzdušňuje pôdu a vytvára trávniku podmienky na regeneráciu. Niekedy aj v noci či nadránom. „Je to ako keby ste upratovali po 22-člennej párty na zelenom koberci,“ dodáva s úsmevom.

Vďaka patrí aj kolegom

Aj keď trávnikár často pracuje sám, Maroš priznáva, že najťažšie dni by bez pomoci nezvládol: „MFK a VSC mi poskytnú všetko potrebné – a ak naozaj nestíham, hlavne v zime, vždy mi pomôžu aj kolegovia. Tímová práca neplatí len pre hráčov.“