František Kunzo st. oslávil 70 rokov: Legendárny kapitán a olympijský víťaz zanechal nezmazateľnú stopu v histórii Dukly

Nielen pre fanúšikov Dukly, ale aj pre československý futbal ste legendou tohto klubu. Mnoho z nich pri otázke, čo im napadne, keď počujú MFK Dukla Banská Bystrica, spomenie práve Vaše meno. Naopak, čo napadne Vám, keď sa povie Dukla?

„Pri slove Dukla sa mi hneď vybavia moje najkrajšie futbalové roky. Spomínam na postup do prvej ligy a víťazstvo v Slovenskom pohári, kde som mal česť byť kapitánom tímu. A, samozrejme, na výnimočných fanúšikov Dukly, ktorí nás vždy podporovali.“

V roku 1981 ste s Duklou získali pohár, váš syn to zopakoval v roku 2005. Môžeme povedať, že pre Duklu je číslo 5 šťastné. Čo by podľa vás Dukla mala urobiť, aby zopakovala takýto úspech?

„Myslím si, že Dukla by mala pokračovať v tom, čo robí dobre posledné roky. Rád sledujem ich zápasy, či už priamo na štadióne, alebo v televízii. Hrajú atraktívny, útočný futbal. Síce doma sa im občas nedarí tak, ako by chceli, ale vonku predvádzajú výborné výkony. Ak si udržia tento trend, výsledky určite prídu.“

Ktorý z trénerov, či už v Dukle alebo inde, na vás mal najväčší vplyv a prečo?

„Najväčší vplyv mal na mňa tréner Oldřich Bříza, ktorý viedol Duklu počas nášho postupu do prvej ligy. Mal výborný prístup k hráčom a vedel, ako nás motivovať.“

Spomínate si na nejakú vtipnú príhodu spojenú s trénerom Břízom?

„Pamätám si na prvý tréning po letnej prestávke. Všetci sme boli trocha opálení, iba jeden hráč bol úplne bledý. Tréner sa ho spýtal: ‘A ty si kde bol na dovolenke?’ Odpovedal, že bol v krčme, kde slnko nesvieti.“

Ako sa podľa vás zmenila kvalita ligy a futbalu od čias, keď ste hrávali?

„Za našich čias bol futbal pre divákov atraktívnejší. Hralo sa viac v šestnástkach, padalo viac gólov a bolo veľa šancí. Hráči mali viac individuálnej slobody. Dnes je hra oveľa viac o taktike a držaní lopty. Väčšina hry sa odohráva v strede ihriska, čo vedie k menej gólovým príležitostiam. Tiež sa zmenili podmienky – dnešní hráči majú k dispozícii vyhrievané trávniky a umelé povrchy v zime, my sme trénovali naškváre.“

Ako človek so vzťahom k Banskej Bystrici aj Košiciam, ako by ste porovnali herný štýl oboch tímov? V čom jeden z nich vyniká a čo tomu druhému chýba?

„Dukla sa snaží hrať útočný futbal, vypracováva si šance doma aj vonku, len ich musia lepšie premieňať. Košice mali túto sezónu ťažkú, zranilo sa im veľa hráčov, čo bolo ťažké nahradiť. Rozdiel je v tom, že Dukla hrá priamočiarejšie na bránu, zatiaľ čo Košice viac stavajú na kombinačnej hre.“

Akú radu by ste dali mladým hráčom, ktorí chcú dosiahnuť podobné úspechy ako vy?

„V prvom rade by mali mať z futbalu radosť. Tréningy by mali byť pre nich príležitosťou sa niečo nové naučiť. Nesmú sa nechať odradiť menšími neúspechmi. Ak budú vytrvalí, výsledky sa časom určite dostavia.“

František Kunzo st. svojou húževnatosťou, talentom a oddanosťou športu si získal rešpekt a uznanie nielen na domácej scéne, ale aj na medzinárodnej úrovni. Už v mladosti prejavoval výnimočný futbalový talent, pod Urpín prišiel ako 19-ročný chlapec, kde sa stal jednou z opôr mužstva. Jeho výkony na klubovej úrovni mu otvorili dvere aj do národného tímu Československa. Vrcholom jeho reprezentačného účinkovania bolo získanie zlatej medaily na Letných olympijských hrách v Moskve v roku 1980. Toto víťazstvo patrí medzi najväčšie úspechy československého futbalu a Kunzo bol jedným z dôležitých článkov tímu, ktorý sa na tomto triumfe podieľal. Hráčsku kariéru ukončil na východe Slovenska v tíme TJ Lokomotíva Košice.Klub MFK Dukla Banská Bystrica mu ešte raz praje všetko najlepšie k jeho životnému jubileu!