Viktor Tóth: Ako si urobíme, tak budeme mať

Viktor, zimná príprava MFK Dukla finišuje. Dozaista ste v nej dostávate poriadne zabrať, svedomito sa pripravujete na náročné jarné boje. Skús nám ju zhrnúť, na čom spolu s trénermi najviac bazírujete v snahe zlepšenia sa?

„Každá zimná príprava je špecifická fyzickou náročnosťou, keďže je do nej zapojených viacero zložiek týkajúcich sa sily a kondície. Čo sa týka výsledkov v prípravných zápasoch, nezačali sme najlepšie, avšak myslím si, že všetko je správne nastavené, aby to vyvrcholilo v správnom čase. Ja osobne sa nepozerám nato, či hráme s prvoligovým, alebo s treťoligovým mužstvom, ani nato, že je to prípravný zápas. Do každého zápasu idem s maximálnym nasadením a snažím sa vždy podať čo najlepší výkon.“

Ako sa spätne pozeráš na jeseň, pre nás mimoriadne úspešnú – v čom vidíš najväčší progres mužstva oproti minulej sezóne? V čom sme sa zlepšili a aké zápasy tebe najviac utkveli v pamäti?

„Jeseň bola mimoriadne úspešná, no treba povedať, že nebyť premrhaného záveru, mohla byť ešte úspešnejšia. To je však za nami a treba byť za ňu vďačný. Rozdiel oproti minulej sezóne vidím najmä v zohratosti mužstva. Individuálne sa navzájom dopĺňame, niekto toho spraví viac dopredu, niekto viac dozadu. Taktiež sme sa pred touto sezónou posilnili, čo nás posunulo výrazne vpred. Keďže hrám za Duklu od 3,5 roka, nie je ťažké odpovedať na otázku, ktorý zápas mi najviac utkvel v pamäti. Bohužiaľ som sa ho kvôli zraneniu v druhej časti jesene mohol zúčastniť len na lavičke, no bol to určite zápas s Dubnicou (3:3), ktorý bol atraktívny aj pre nestranného diváka, či už vďaka kvalite zápasu, alebo atmosfére, ktorú vytvorili naši skvelí fanúšikovia. Ale najmä to bola rozlúčka s našim štadiónom – mojim dlhoročným futbalovým domovom Štiavničkami, kde som sa roky rozvíjal.“

Pred nami je jarná časť, v ktorej budeme chcieť zabojovať o postup – možno o tom hovoriť nahlas? Ako sa k postupu dopracovať? Očakávaš ťažšie zápasové boje ako na jeseň? Ak áno, prečo?

„Každý hráč a každý fanúšik v Banskej Bystrici túži po prvej lige. Takéto dohady sú však veľmi ďaleko a netreba sa nimi zaoberať. My pôjdeme od zápasu k zápasu a verím, že keď každý z nás hráčov odovzdá na ihrisku maximum, môžeme to dosiahnuť. Či očakávam ťažšie súboje? Každý zápas je iný. Nielen futbal, ale aj život ma naučil, že všetko je také, ako si to spravíme. Verím, že tak, ako na jeseň pôjdeme šťastiu naproti a bude sa nám dariť. Zlepšovať sa je určite v čom, to však záleží od každého z nás hráčov, či futbalu odovzdá všetko, čo v ňom je.“

Ako postupom dní hodnotíš naše posily, ktoré sa v mužstve už akiste adaptovali. Ako nám môžu pomôcť?

„Neprináleží mi hodnotiť posily, avšak môžem povedať, že tak Ján Nosko, ako aj Miladin Vujošević sú nielen skvelými hráčmi, ale aj ľuďmi. Preto nemali najmenší problém zapadnúť do už dobrej partie. Verím, že spolu s nimi budeme ešte silnejší.“

Úvodný jarný zápas s Ružomberkom B už klope na termínové dvere. Určite už o ňom hovoríte, pripravujete sa naň. Čo si myslíš o tom zápase, aký máme v ňom cieľ a čo v ňom musíme herne ponúknuť, aby sme boli úspešní?

„Pripravujeme sa od zápasu k zápasu. Ako som už povedal, pre mňa rozdiel medzi prípravným a majstrovským zápasom nie je žiadny. V oboch prípadoch to záleží od profesionálneho prístupu jednotlivca. Ružomberok má mladé a behavé mužstvo, čo ukázali aj u nás a dovolím si tvrdiť, že to bol pre nás jeden z najťažších zápasov počas jesene. Som víťazný typ a myslím, že to je každý z nás a preto do každého zápasu ideme s tým, že chceme vyhrať. Zápas bude možno dôležitý čo sa týka nášho ďalšieho smerovania, ale týmto sa nezaoberáme. Jednoducho do toho zápasu pôjdeme ako do každého iného – budeme chcieť byť tým úspešnejším.“

Si synom otca, ktorého fanúšikom Dukly predstavovať netreba – Dušan Tóth je našim bývalým hráčom a v súčasnosti mládežníckym trénerom. Zrejme netreba vešteckú guľu, aby sme vedeli, kto ťa priviedol k futbalu. Skús nám o svojej kariére povedať čo najviac.

„Slovo kariéra sa v mojej slovnej zásobe nevyskytuje, nakoľko moje skúsenosti nie sú veľké. S futbalom som začal vo veku 3-4 rokov, kedy som sa aktívne zapájal do tréningov FK Dukla Banská Bystrica, tak ako môj brat a ocino. Futbal mám v krvi, čo je jasné pri pohľade na úspechy dosiahnuté mojím ocinom. Určite ma k nemu priviedol najmä on, ale myslím, že ma nútiť určite nebolo treba. Po skončení môjho pôsobenia v dorasteneckých kategóriách Dukly som prestúpil do Interu Bratislava, ktorý postúpil z tretej ligy do druhej, zatiaľ čo Dukla v tom ročníku pôsobila v tretej lige. Veľa priestoru som však nedostal, a tak som po polsezóne ďalej hral v druhej lige za Zvolen. Tréningový proces som absolvoval individuálne, alebo s dorasteneckým tímom Petržalky a hrával som zápasy za Zvolen. Následne som však dal prednosť domácemu prostrediu a prestúpil som späť do Dukly, ktorá postúpila do druhej ligy.“

Na závere rozhovoru nám skús povedať čo najviac o sebe. Vieme, že okrem futbalu aj študuješ. Aké sú tvoje hobby, čomu sa venuješ vo voľnom čase?

„Narodil som sa v Košiciach v čase, keď tam ocino pôsobil v klube vtedajšieho majstra 1. FC Košice, no pár dní pred dovŕšením môjho prvého roku života sme sa vzhľadom na ocinov prestup presťahovali do Banskej Bystrice, v ktorej žijem doteraz. Bývam s rodičmi, ktorým som vďačný za ich celoživotnú podporu a možnosti, ktoré mi poskytli a stále poskytujú aj čo sa týka futbalu. Mojim snom je to, aby som v živote mohol robiť to, čo ma baví. Tým bol vždy predovšetkým futbal. Avšak za dôležité považujem aj vzdelanie a aktuálne navštevujem 3. ročník Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Prvý ročník som úspešne absolvoval popri anabáze v Interi Bratislava na UK v Bratislave. Mám priateľku, ktorá ma podporuje a dodáva mi veľa energie aj do futbalu, za čo som jej veľmi vďačný. Ak práve nie som na tréningu alebo v škole, venujem sa jej. Ako väčšina iných ľudí, rád si pozriem dobrý film, taktiež rád počúvam hudbu. Voľný čas, ktorý vlastne veľmi ani nemám, venujem aj mladším sestrám, športu, turistike a vlastne všetkým pohybovým aktivitám. Tiež rád cestujem. Nemám jeden obľúbený tím ani hráča, pretože je mnoho dobrých ako klubov, tak aj hráčov. Vždy ma však fascinuje drina a disciplína, ktorú sa z médií môžem dozvedať najmä o Cristianovi Ronaldovi.“