Z reprezentácie do Dukly: šesť reprezentačných trénerov, ktorí zanechali stopu v srdci Slovenska

Šesť reprezentačných trénerov: Jozef Jankech, Dušan Radolský, Jozef Adamec, Anton Dragúň, Ladislav Jurkemik a Ján Kocian. Títo skvelí tréneri zanechali stopu nielen v slovenskom futbale, ale aj priamo v Banskej Bystrici. Zapísali sa do dejín klubu ako hráči či tréneri.

Poďme si týchto pánov predstaviť:

Jozef Jankech

V Dukle pôsobil ako tréner v sezónach 2008/2009 a 2009/2010. Práve druhá menovaná sezóna sa zapísala do histórie klubu, ako jedna z najlepších. Jankech dokázal s klubom skončiť na krásnom bronzovom mieste.

Dušan Radolský

Ako hráč začínal v srdci Slovenska Dušan Radolský v sezóne 1971/1972. Neskôr sa vrátil na Štiavničky ako tréner. V sezóne 2006/2007 skončil so svojím mužstvom na slušnom piatom mieste a iba 3 body ich delilo od tretieho miesta.

Jozef Adamec

Zo spomínaných trénerov účinkoval najdlhšie v meste „pod Urpínom“. Dokopy koučoval až 6 sezón a to od sezóny 1981/1982 až po 1986/1987. Z úspechov môžeme vytknúť ročník 1984/85, ktorá obsadila v ligovej súťaži 4. miesto a získala právo účasti v Pohári UEFA. Taktiež v sezónach 1984-86 bola Dukla najlepším slovenským mužstvom československej futbalovej ligy podľa umiestnenia.

Anton Dragúň

Adamcovú úspešnú štafetu prebral Anton Dragúň. Ten trénoval v dvoch idúcich sezónach po sebe: 1987/1988 a 1988/1989.

Ladislav Jurkemik

Jurkemik síce pôsobil v Dukle „iba“ ako hráč, ale zanechal obrovskú stopu v tomto klube. Stal sa členom mimoriadneho kádra, ktorý zdvihol nad hlavu prvýkrát v histórii klubu Slovenský pohár. Bolo to v sezóne 1980/1981.

Ján Kocian

Súčasťou tohto istého úspechu bol aj náš ďalší tréner – Ján Kocian. Dlhoročne účinkoval v našom klube ako hráč. Neskôr sa vrátil na Štiavničky v sezóne 1996/1997 v úlohe trénera. 

 

Z týchto šiestich trénerov sme vyspovedali Antona Dragúňa, ako si spomína pôsobenie v Banskej Bystrici ako tréner:

Ako si spomínate na to obdobie, kedy ste viedli do klubu Banskú bystricu?

„Tie dva roky boli fantastické, lebo tam som išiel hore najviac odborne. To bolo Armádne stredisko vrcholového športu. Boli tam fantastickí lekári, ako napríklad Jano Benda, Lukáš Brezina... Ja som si od týchto odborníkov nechal poradiť. Robili sme takzvané laktátové testy. Na základe týchto krvných testov, lekári spravili 4 skupiny hráčov, čo mali podobné výsledky. Taktiež kondičku som si nechal poradiť a dostali sme sa do takého záveru, že z otestovaných 320 futbalistov v celej ligesme mali v prvej desiatke až štyroch hráčov. A to bolo vďaka týmto lekárom. Tieto laktátové testy boli špičkou v tom období. Podľa novinárov sme to boli práve my, ktorí ako prví v Európe začali používať tieto testy. I keď sa priznám, som ďalšie takéto testy laktátové nerobil. Iba neskôr, keď som bol s Bubenkom v Iraklise Solún. Žiaľbohu, sa tieto veci na Slovensku doteraz nerobia – to je základ kondície.

Mali smetaké šťastie aj na talenty – ale anitakíto nadaní športovci nemôžu konkurovať súperovi, ktorý je na tej istej kondičnej úrovni, ale má väčšie skúsenosti.U mňa začínalihráči, ktorí vtedy boli veľmi mladí, od Ľuba Pauka, Pavla Gostiča, Majoroša, Valkučáka a podobne, ktorí boli dobre kondične pripravení a uchytili sa. Aj keď na to ťažko spomínajú, pretože všetciťažko trpeli, ale pomohlo to veľmi. (smiech)

Napriek tomu, že všetky československé média nás vtedy predpokladali, že budeme istým zostupujúcim, tak my sme skončili v strede tabuľky – takže to tým novinárom fakt nevyšlo.

Dobré spomienky mám na toto obdobie, nebolo tam žiadne napätie. Štadióny boli skoro vždy plné.“

Ak by ste mali opísať vzťah s hráčmi a s tímovou atmosférou vtedy, aké to bolo?

„Ja som mal aj vo zvyku, že som vždy pred dlhou zimou prípravoumal hlavnetú hodinku debaty – čo budeme trénovať, prečo budeme trénovať a tak ďalej.Tobol prvý taký základ, že ten hráč je psychicky vyššie ako ten súper, cíti sa viac pripravený. Toto bol aj taký môj zámer, ktorý som praktikoval aj v ďalších kluboch, v ktorých som bol.

Toto všetko začína kabínou. V  Bystrici som mal to šťastie, že tam bola bohova partia. Tí skúsenejší mali fakt dobrý smer. Bola to taká kombinácia starších futbalistov, ako Jano Kocian, MilanNěmec, Jozef Valkučák, Pavol Diňa a tak ďalej. Tú strednú garnitúrutvoril napríklad brankár Tóno Jánoš a taktiež tam boli títo mladí hráči, ktorých som spomínal.To bola dobrá kombinácia mladých a starších.

Nevýhoda tohto vojenského mužstva bola tá, že prichádzali noví chalani aniektorí odchádzali do civilu. Ale na druhú stranu boli vytvorené skvelé podmienky – tá odbornosť tam bolaa to bola obrovská výhoda.

Ktorý moment alebo úspech z toho obdobia z tých dvoch sezón vám zostal v pamäti?

Tam boli všetky, lebo toho tam bolo veľa. Samozrejme, tá liga prináša aj sklamania, prináša aj radosť, aj svoje problémy. Ale to ťažko hovoriť, keď je mužstvo úspešné. Treba sa pripraviť na to, že ten futbal nemusí ísť. Že tam to šťastie nemusí prísť. Tie zážitky čo mám boli veľmi dobré. Je toho strašne veľa.To nie je rozhovor na nejakú pol hodinu, ale to je na napísanie knihy.Bystrica mi obrovsky pomohla. Aj v mojom raste ako trénerovi,že som v tomto smere nabral také vedomosti.

Ja som mal tú možnosť, to šťastie, že som predtým začínalv ligeako asistent u trénera Vičana. Ten Vičan ma naučil jednu vec: ’Tony nie je problém robiť futbal, keď to ide. Robiť futbal je umenie, keď to nejde.’

Angažujete sa vo futbale aj teraz?

„Ja som ešte stále v hre. Už jedenásty rok koučujem Československého leva. Jožko Oklamčák mi pred 12 rokmi zavolal z Prahy, že zakladá taký spolok Československého leva. Vravel, že to bude dobrá partia a budeme oživovať spomienky na federálnu ligu. Tam mi aj doteraz chodia 4-5 hráči z Čiech, napríklad Tondo Panenka, Karol Dobiáš alebo František Štambacher. Zo Slovenska napríklad Jano Kocian. To je partička tých veľkých hráčov, ktorých ešte koučujem. Takže somstále v pohybe až doteraz.“

Sledujete aj momentálne Duklu?

„Samozrejme. S Ľubom Janíkomsa často rozprávam.On chodí na každý zápas  a ja mám správy odneho. Taktiež somvidel také dva zápasy, tri možno v televízii. Samozrejme,chlapcom fandím, abyišli hore.Majú obrovský náskok – to je fantastické.Ďuro Jarábekje šikovný chalan,takže to by mali zvládnuť.“