Chyby ako súčasť procesu učenia?

    Stretnutie odohrali v sobotu 1.augusta 2020 takmer na pravé poludnie na umelej tráve a veľkým súperom pre oba kolektívy bola aj úžasná horúčava. Lepšie sa s ňou pod Dubňom vysporiadal konsolidovanejší domáci kolektív, ktorý napriek tomu, že bude hrať ako slovenský účastník mládežnícku (dorasteneckú) Ligu majstrov, hrou v poli nesfúkol oveľa menej skúsený celok hostí.

     Kto by tvrdil, že hostia prehrali až o 3 góly svoj zápas len preto, lebo urobili najmenej 3 podstatné kľúčové chyby, pod ktoré sa podpísal v dvoch prípadoch brankár Filip Baláž a v jednom obranca Patrik Reptiš, tiež zrejme úplná pravda nebude. Hostia celú prvú prvú polhodinu zápasu ponúkali na rovnakej úrovni ako ich súper pomerne slušnú zmes techniky, taktiky i futbalového kumštu. Potom už iba v jednotlivých úsekoch hry, lebo im konštelácia predvedenej hry častejšie zaškrípala. Prečo? Iste povedia zverencom ich tréneri. 

    Vďaka realizácii slušnej, teda kvalitnej zmesi techniky, taktiky a predvedeného kumštu vyhrávajú svoje zápasy aj špičkové svetové kluby.

     Viacerým hráčom MFK Dukla sa hrať vyrovnanú partiu darilo dovtedy, pokiaľ plnila podľa mojej mienky i jednu „banálnu maličkosť“, dôležité pravidlo: dotkni sa lopty iba raz, presne ju spoluhráčovi odovzdaj, lebo potom vieš, koho kde, kedy a ako máš obsadiť, či kde nabehnúť. Dovtedy to bolo pre všetkých divákov aj v zápase U19 pod Dubňom z oboch strán krásne futbalové predstavenie. Neviem, či tým chlapcom niekedy v kabíne tréneri povedali, že futbalom sa musia aj na tréningu baviť, lebo divák príde na zápas po svojej práci a chce sa futbalom baviť, ale rovnako sa tešiť aj z výsledku.

     A z toho pohľadu je mládežnícky futbal v Žiline oveľa ďalej. Do svojho orchestra dal na jednotlivé posty ľudí tak, aby napriek mladosti ten orchester hral počas celého predstavenia ľúbivú futbalovú muziku. Mnoho trénerov, nielen mládeže, mi v bežnej debate hovorí veľa o pohybe, o behaní, mnohí na to dávajú dôraz. Ja sa smutne usmievam, ak pred striedaniami sa fyzioterapeuti predbiehajú tesne pred hracou plochou s tým, ako precízne rozcvičujú svojich hráčov. Ja tvrdím ako redaktor veľa rokov, veľa behať netreba. Futbal je hra, ktorá sa hrá hlavou. Hráč musí byť v správnej chvíli na správnom mieste. A v tomto smere je Žilina ďalej ako MFK Dukla. Na tom správnom mieste nemá byť hráč ani príliš skoro, ani príliš neskoro. Toto treba trénovať a hlavne natrénovať.

     Redaktor na toto musí aj verejne realizačný tím upozorňovať - mám na mysli vedenie klubu, teda funkcionárov, trénerov, fyzioterapeutov i samotných hráčov. Viesť s nimi nepretržitý dialóg. Aj keď s tým mnohí nemusia súhlasiť.
 
     MFK Dukla za 3 roky svojej činnosti dvakrát postúpila – raz s „A“ mužstvom z III. do II. ligy a o rok neskôr s dorastencami U19 z ligy II. do najvyššej I. slovenskej dorasteneckej ligy. Za takú prácu by kritizoval len šialenec. Ale ak vidí dnes, že družstvo počas celej prípravy nemalo ani dva zápasy za sebou tú istú základnú zostavu, je zázrak, že dokázalo celú polhodinu hrať prinajmenšom vyrovnanú partiu so súperom, ktorý hrá spolu najmenej rok s tým istým základom a ak základnú zostavu vystuží, tak hráčom, ktorý je v danej kategórii absolútnou špičkou.

     Isteže, peniaze a infraštruktúra sú nezanedbateľné faktory, ale nemyslím si, že špičkoví svetoví futbalisti vidia za svojou kvalitnou hrou predovšetkým vrece peňazí. Tie im prináša ich pozitívny podiel na vybudovaní a dotváraní špičkového kolektívu. Tam musím MFK Dukla v kategórii U19 zatiaľ pochváliť, lebo z neho napriek spomenutým chybám pri góloch sršala až do poslednej minúty súdržnosť. MFK Dukla prehrala podľa mojej mienky s konsolidovanejšou Žilinou ako tím, ale naznačila, že ako tím môže a bude chcieť naplno bodovať už v najbližšom majstrovskom zápase doma s nebezpečným Popradom.
 
     Preto taký titulok a preto taký obsah z premiérového zápasu tohto futbalového ročníka. Popustiť uzdu náročnosti na naznačenej trase (vedenie klubu - tréneri - hráči - futbaloví priaznivci, kde ja radím aj rodičov, ak im dieťa nastupuje k zápasu a oni sú na tribúne, nech už boli akíkoľvek super futbalisti či futbalistky, stále môžu byť, ak sedia na tribúne, iba divákmi ako ostatní – novinári – riadiaci zväz – rozhodcovia – delegáti) znamená znižovať kvalitu futbalu.
 
     V tejto dobe ju už aj tak dosť znižuje z iných stránok neočakávaný COVID-19. Tým chcem napísať, že zo dňa na deň sa dnes už nedá žiť ani pri amatérskom detskom futbale, ak ide o futbal organizovaný.

     Nemám na mysli krúžkovú činnosť v záujmových detských organizáciách. Priznávam verejne, nemyslím si, že v našom futbale by mali 17 – 18-roční dostávať zmluvy, ale ak ich už majú, potom aj novinár v tej osi musí vedieť, alebo ešte presnejšie, mal by vedieť, niečo o tom, aby bol na takého hráča publicisticky náročnejší. Mal by na to upozorniť diváka, napríklad okolie v škole i náročnosť na komunikáciu pre verejnosť s takým hráčom. Nielen napísať, že sme do klubu dostali posilu. Musí napísať akú, v čom a ako sa prejavuje v jednotlivých zápasoch a celospoločenskom živote. Toto sa nesnažiť presadiť pozitívnym spôsobom a nie motivačnými faktormi na závisť či nežičlivosť, sú veľké hriechy pri náraste každej kvality.

     Nuž ak mám byť aj faktografický, náš tím U19 MFK Dukla tvoril proti svojim rovesníkom z MŠK Žilina táto hráčska zostava na umelej tráve:

Filip Baláž – Jakub Šimúth, Adam Červeň, Patrik Reptiš, Ivan Šteiniger – Tomáš Koreň, Marek Macko (od 76. minúty Andrej Čilík) - Martin Laurinc (od 61. minúty Marek Výbošťok), Adam Hanes (od 76. minúty Jozef Kandala), René Horváth (od 90. minúty Michal Milrád) - David Jackuliak (od 61. minúty Richard Reptiš).

Pre štatistikov:

MŠK Žilina U19 – MFK Dukla U19 4:1 (3:1), góly: Timotej Jambor 3, Patrik Leitner, resp. Adam Hanes z pokutového kopu za zrazenie Jakuba Šimútha v súperovej šestnástke pri krásnom prieniku do bezprostrednej blízkosti brankára Mareka Teplana. Okrem toho nastrelil Adam Hanes v 54. minúte aj pravú tyč brány MŠK Žilina.

ŽK: Martin Gomola ( MŠK Žillina), resp. Ivan Šteiniger (MFK Dukla). Prizeralo sa niečo vyše 100 divákov, ktorí viackrát potleskom odmenili za pekné akcie hráčov z oboch strán.

Rozhodovali: Martin Herdel – Jozef Mosor, Michal Železňák.