Ivan Mensah: "Moja viera a rodina mi dávajú silu dosiahnuť futbalové sny!"

Ivan, mnohých fanúšikov by zaujímalo, ako a kedy si začal vôbec svoju futbalovú kariéru...

Futbal som začať hrať už ako dieťa. Tento šport je jedným z najvzrušujúcejších a najznámejších športov v Afrike, takže keď som vyrastal, jediné, čo som chcel, bolo hrať a užívať si túto hru.

Takže si sa vždy túžil stať profesionálnym futbalistom?

Najskôr to začalo ako koníček, pretože som sa počas detstva venoval mnohým športom od tenisu, golf cez volejbal, basketbal či atletiku. V určitom momente však moja láska k futbalu prerástla ostatné športy a odvtedy je to už len futbal.

Aké momenty považuješ doteraz za najvýznamnejšie vo svojej kariére? 

Myslím si, že počas a po mojom pôsobení v ghanskej reprezentácii do 20 rokov, keď sme získali zlato na šampionátoch Západoafrickej futbalovej únie (WAFU) a Afrického pohára národov (AFCON) v rokoch 2020-2021. To bol bod obratu v mojej kariére. 

Kto ti najviac pomohol v tvojom futbalovom rozvoji a kariére? Máš svojho mentora alebo vzor?

Vždy a všade, kde mám príležitosť, sa chcem poďakovať prezidentovi Žilina Africa, pánovi Ishmaelovi Lampteymu, za podporu od môjho začiatku. Bol mi ako otec a mentor. Naučil som sa od neho veľa o futbale aj o živote. Okrem neho mi pomohlo mnoho ľudí, ktorých všetkých nemôžem spomenúť, ale chcem poďakovať aj pánovi Jojo Amarhovi, trénerovi Kofimu, trénerovi Danovi, trénerovi Boyemu a ďalším. Vždy som mal okolo seba veľa dobrých ľudí a to mi veľmi pomohlo.

A kto boli tvoje futbalové vzory, keď si bol dieťaťom?

Mojím futbalovým idolom, keď som vyrastal, bol ghanský kapitán John Mensah. Bol to tiež stredný obranca, vysoký, silný, veľmi agresívny a vodca. Ale ako sa šport mení, zamiloval som si Rudigera a Akanjiho.

Aké sú tvoje ambície a ciele do budúcnosti vo futbale? Máš svoj futbalový sen, ktorý si chceš splniť?

Môj cieľ je dosiahnuť čo najvyššiu úroveň v mojej kariére a tiež ovplyvniť životy iných, ak to bude možné. Verím v lásku a rešpekt k ostatným a myslím si, že ak budem môcť pozitívne ovplyvniť životy ľudí a šíriť dobrú energiu, bude to pre mňa úspešná kariéra. Mojím futbalovým snom je raz hrať na Majstrovstvách sveta s mojím národným tímom a dúfam, že aj vyhrať trofej Ligy majstrov.

Veríme, že odrazovým mostíkom bude pre tvoje veľké sny aj MFK Dukla. Aktuálne ale začala nová sezóna Niké ligy, aké sú tvoje osobné očakávania?

Áno, nová sezóna je tu a ako vždy, chceme dosiahnuť veľké veci počas sezóny ako tím. Chceme sa dostať čo najvyššie v tabuľke a pomáhať si navzájom rásť. Osobne chcem pomôcť tímu vyhrať čo najviac zápasov, či už hrám alebo som na lavičke, a tiež hrať dobre pri každej príležitosti, ktorú dostanem. A ak to bude možné, dať aj nejaké góly.

Sebareflexia ti rozhodne nechýba. Ako doposiaľ hodnotíš svoje výkony v Dukle?

Čo sa týka mojich výkonov, myslím si, že mám ešte veľa čo ponúknuť a veľa čo sa naučiť. Nemôžem povedať, že som bol úplne dobrý alebo úplne zlý. Mal som dobré aj zlé zápasy, a to je súčasť procesu učenia a prispôsobovania sa. Myslím si, že som niekde uprostred, ale snažím sa učiť a pracovať tvrdo, aby som sa zlepšoval a podával čo najlepšie výkony pre fanúšikov Banskej Bystrice.

Aké sú tvoje dojmy z tímu a spoluhráčov? S kým si najviac rozumieš?

Tím je jedinečný a má skvelých hráčov. Jednota a láska v kabíne sú veľmi dobré a správne pre šport a to nám myslím nechýba. Sme ako rodina, snažíme sa pomáhať si navzájom a motivovať sa. A s kým si rozumiem najviac? Som v pohode so všetkými a tak je to aj naopak. Rád sa rozprávam a zapájam do rozhovorov s ostatnými, takže by som povedal, že si rozumiem so všetkými. 

Máš nejaké osobné rituály pred zápasom?

Áno, mám. Verím v Boha, ktorý na nás dohliada, takže pred každým zápasom čítam Bibliu. Čítam ju, koľko môžem, aj pred začiatkom rozcvičky. Predtým, ako vyjdeme na ihrisko, si prečítam dva moje obľúbené citáty z Biblie (Žalm 23 a Žalm 25). Cítim sa byť istý a silný po ich prečítaní.

Si známy ako veľký profesionál. Čo ťa motivuje a udržiava v dobrej kondícii? Čo robíš preto, aby si sa neustále zlepšoval?

Ako som už spomínal, mám okolo seba veľa dobrých ľudí (moja rodina), ktorí ma milujú a starajú sa o mňa, čo je pre mňa motivácia, aby som ich nesklamal. Naučili ma veľa na ihrisku aj mimo neho. Myslím na to, že to nerobím len pre seba, ale aj pre komunitu, a to ma udržiava v pohybe.

Poďme nazrieť aj do tvojho súkromia... Aké bolo tvoje detstvo a výchova v Afrike? Môžeš sa s nami podeliť o nejaké úsmevné zážitky?

Nebolo všetko „hladké“, keď som vyrastal. Mal som však šťastie, že som mal, ak nie najlepších, tak jedných z najlepších rodičov, akých si niekto môže priať. Naučili ma veľa a urobili ma tým, kým som dnes, a budem im vždy vďačný. Obetovali veľa, aby som bol v poriadku a v bezpečí. Veľmi ich milujem. Jedna z vtipných spomienok, na ktorú si spomínam a vždy sa smejem, je, že moji rodičia mali pravidlo, aby som bol doma pred šiestou hodinou večer. Jedného dňa som bol s priateľmi a tak som si užíval ich spoločnosť, že som zabudol na čas. Keď som šiel domov, plakal som, pretože som vedel, čo ma čaká. Ako dieťa som si myslel, že sú zlí a nemajú ma radi, ale teraz, keď sa obzriem späť, viem, že robili to najlepšie pre mňa a pomohlo mi to stať sa najlepšou verziou seba samého.

Je cítiť, že rodina je pre Teba všetkým, si s ňou často v kontakte? A kto je tvojou najväčšou podporou na Slovensku?

Áno, som v kontakte so svojou rodinou. Niekedy je to ťažké, pretože mi chýbajú a nemôžem byť s nimi. Ale v určitom zmysle ma to tiež posilňuje, aby som pracoval ešte tvrdšie a bol na nich hrdý. Moja najväčšia podpora tu na Slovensku je moja priateľka Lucia Svoreňová a jej rodina. Je pre mňa najlepšou priateľkou, láskou, všetkým. Je vždy pri mne v dobrých aj ťažkých časoch. Jej rodina mi tiež ukázala veľa lásky od začiatku, je to neuveriteľné. Nemôžem zabudnúť na pána Prince Ofori (MŠK Žilina), ktorý mi pomohol prispôsobiť sa, keď som prvýkrát prišiel. Pomohol mi veľa na ihrisku a bral ma ako syna. Som mu veľmi vďačný. A tiež Peter Pekara, ktorý ma bral ako syna a ukázal mi toľko lásky, že som sa nikdy necítil ako cudzinec.

Na Slovensku si už niekoľko rokov. Ako si sa prispôsobil slovenskej kultúre a mentalite ľudí?

Na túto otázku by som povedal, že sa stále prispôsobujem (úsmev). Je to vtipné, ale kultúra a ľudia na Slovensku sú jedineční svojím vlastným spôsobom. Každý deň sa učím niečo nové.

Aké boli najväčšie výzvy pri zvykaní si na život na Slovensku?

Prvou výzvou bol jazyk. Bolo to a stále je trochu ťažké, pretože nerozumiem všetkému, takže najväčšou výzvou je jazyk. A ak mám byť úprimný, nie som príliš dobrý v jazykoch.

Ako sa ti páči v Banskej Bystrici a čo máš na nej najradšej?

Myslím, že Banská Bystrica je veľmi krásne mesto, a je tu veľa zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. A čo je dôležité, ľudia sú priateľskí a milí. Mám to tu rád.

Tak ako najradšej tráviš svoj voľný čas?

Väčšinu voľného času prespím. (smiech) Ako som už spomínal, rád čítam Bibliu a pozerám predchádzajúce zápasy. Je to všetko súčasť učenia sa o športe.