Ján Kocian v sieni slávy MFK Dukla B.Bystrica

Prvý domáci zápas Dukly v Niké lige bol výnimočný aj preto, lebo klub uviedol do svojej siene slávy ďalšiu výraznú osobnosť, ktorá zanechala mimoriadnu stopu pod Urpínom a následne aj na celej česko-slovenskej a medzinárodnej scéne. Ján Kocian, alebo populárny Koco, pôsobil v drese Dukly BB od r.1979 do roku 1988. Za Duklu odohral 212 zápasov, strelil 20 gólov a 5 sezón bol aj kapitánom tímu. Kocian bol výnimočný tým, že v Dukle pracoval na všetkých postoch, ako hráč, tréner a aj ako funkcionár. Je to výrazná postava československého futbalu, reprezentoval Československo na MS 1990, kde bol kapitánom a neskôr bol aj trénerom reprezentácie Slovenska. Jeho hráčsku kariéru sprevádzala predovšetkým Dukla BB a FC Sankt Pauli. Ako tréner viedol reprezentácie a množstvo klubov doma aj v zahraničí na európskom a ázijskom kontinente. Dres s jeho nezabudnuteľným číslom 5 mu odovzdal prezident klubu Milan Smädo.

„Kocovi“ želáme všetko dobré, vždy bude súčasťou Dukly a vždy bude mať miesto na štadióne na Štiavničkách. Počas stretnutia bol čas aj na rozhovor s novým členom siene slávy.

P. Kocian, aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že Vás Dukla uvedie do klubovej siene slávy?

Je to pre mňa pocta, som tým nadšený a vážim si to, lebo som tu zažil nádherných 9 rokov menšími či väčšími úspechmi. Bystrica mi za ten čas dala veľmi veľa a ja som z toho potom ťažil aj vonku v ďalších pôsobiskách.

Videli sme počas ceremoniálu aj dojatie vo vašich očiach, prebehli Vám mysľou v tejto súvislosti aj nejaké spomienky?

Áno, lebo nie každý deň môžem prísť sem na štadión, keď sa hrá liga a ste súčasťou takéhoto ceremoniálu, vidíš tých ľudí, ktorí mnohí chodili na štadión ešte za mojich čias. Človek si to v tej chvíli uvedomí, ako čas rýchlo letí. Aj preto to dojatie.

Bola aj konkrétna spomienka?

Spomenul som si na pohár UEFA, tréningy s nebohým Jožkom Adamcom, skvelé umiestnenia Dukly v československej lige, takže boli to nádherné roky, lebo tu hralo veľa výborných futbalistov.

Veľa futbalistov tu hralo vtedy počas základnej vojenskej služby, mala v tom Dukla výhodu? Určitá výhoda to bola, futbalisti chodili na vojnu, aj keď na krátku dobu, ale hrali tu také mená ako Ondruš, Jurkemik, „Boby“ Polák, takisto generácia Kolkusa, Fera Kunza a potom možno už moja s Milanom Nemcom, Milošom Targošom, takže ľudia videli vynikajúcich hráčov a na to sa nedá zabudnúť.

Čo by ste zaželal futbalovej Dukle do ďalších rokov? Som rád, že je Dukla po vlaňajšku opäť na ligovej scéne a želám jej aby nezľavila z ambícií a dosiahla aj v tejto sezóne podobný úspech. Vlaňajšia sezóna bola výborná a nech sa jej darí podobne a možno aj lepšie v nasledujúcich rokoch.