Dušan Uškovič oslavuje štyridsiatku: „Prestup do Dukly bolo najlepšie rozhodnutie mojej kariéry!“

Pamätáte si na moment, keď ste sa rozhodli prestúpiť do Dukly Banská Bystrica? Čo bolo hlavným dôvodom Vášho rozhodnutia?

Áno, pamätám si to presne. Keď som bol v druhej lige v Prievidzi — v tom čase sa mi strelecky darilo.  Oslovili ma s ponukou, aby som prestúpil do Dukly. V podstate som bol s Duklou dohodnutý už niekoľko mesiacov predtým, ako som tam reálne prišiel. Pamätám si to dobre, pretože boli v tomto procese veľmi promptní a zabezpečili si ma skôr, ako sa s ponukami začali ozývať iné kluby. Pre Duklu som sarozhodol aj preto, že som to bral ako posun v kariére. Patrila medzi kluby s kvalitným zázemím v Corgoň lige. Prišiel som tam po Robovi Semeníkovi a mali sme vyhliadky na pohárovú Európu, čo sa nám napokon aj podarilo.

Ako ste sa v Bystrici cítili? Zanechalo vo Vás mesto alebo klub nejakú špeciálnu stopu?

Cítil som sa tam veľmi dobre a musím povedať, že keď som si rekapituloval kariéru na jej konci, Banská Bystrica bolo asi jediné mesto, kde som si vedel predstaviť svoj osobný život. Takže na ňu mám len pozitívne spomienky, či už na samotné mesto, alebo na ľudí, ktorí sa pohybovali okolo futbalu. Zanechalo to vo mne naozaj hlbokú stopu.

V sezóne 2009/2010 ste pomohli Dukle k tretiemu miestu v lige. Ako hodnotíte tento úspech s odstupom času?

V tom čase som si to až tak neuvedomoval, pretože naše predsezónne ciele s trénermi boli jasné. Chceli sme sa dostať do pohárovej Európy. A to sa nám aj bravúrne podarilo. Dokonca sme na začiatku sezóny niekoľko kôl viedli ligu. Mali sme silný káder a kvalitné zázemie. Dnes, s odstupom času, ma len mrzí, že sme vypadli v predkole Európskej ligy v Gruzínsku. Náš mančaft mal veľkú silu a mohol dosiahnuť ešte viac. Myslím si však, že to bola výnimočná sezóna, na ktorú si fanúšikovia určite spomínajú v dobrom.

Porovnajte Duklu v čase Vášho pôsobenia a dnes. Vidíte veľké rozdiely v prístupe klubu k hráčom, tréningovým podmienkam či kvalite ligy?

Konkrétne, aká je situácia v klube dnes, neviem presne posúdiť, čo sa týka financií alebo zázemia. No hlavným rozdielom je kvalita a vyváženosť kádra. Vtedy sme mali silnú kombináciu skúsených „mazákov“, stabilnej strednej generácie a mladých talentov, ako bol napríklad Kubo Považanec. Dnes Dukle chýba takáto vyváženosť a možno aj väčšia osobnosť v kabíne. V našom čase bola aj šírka kádra väčšia, čo znamenalo, že tréner mal viac možností na zloženie zostavy, mohol si vybrať, koho tam hodí, každý zahral a dal gól.

Keď sa spätne obzriete na svoju kariéru, čo bolo najkrajšie obdobie? Na čo ste najviac hrdý?

Bol som hrdý na to, že som Prievidzi pomohol k postupu do druhej ligy a bol jej najlepším strelcom. No keď si spomeniem na prvoligové časy alebo na pôsobenie v Česku, Dukla vo mne zostáva ako klub, ktorý mi najviac prirástol k srdcu. Najúspešnejšia sezóna bola jednoznačne spomínaná 2009/2010, pretože vtedy všetko do seba zapadlo. Po neúspechu v Európskej lige sa však začali v klube diať zmeny, vymenili sa tréneri a už to nebolo také, ako sme chceli. No kolektív bol vždy skvelý.

Čomu sa venujete dnes? Ste ešte nejako spätý s futbalom?

Nie, s futbalom som musel skončiť už vo veku 29 rokov kvôli zraneniu. Rok som sa z neho zotavoval a potom som sa pokúsil reštartovať kariéru v druhej českej lige, ale už to nešlo. Preto som sa rozhodol pre inú cestu a odišiel som pracovať do Nemecka. Dnes sa už jedenásť rokov venujem stavbe solárnych fotovoltaických elektrární, kde som spolumajiteľom firmy. Futbal mi dal do života cieľavedomosť a naučil ma nevzdávať sa, vďaka čomu som sa dokázal presadiť aj v úplne inom odvetví. Najskôr som sa musel všetko od základu naučiť, ale nebál som sa chytiť ani uťahovačku do ruky. Nechcel som žiť z minulosti, že som kedysi hral futbal, ale chcel som si vybudovať niečo vlastné. Dnes chodím na stavby skôr kontrolovať prácu.

Dnes osalvujete svoje 40-te narodeniny. Aké slová by ste odkázali tomu 22-ročnému Dušanovi Uškovičovi, ktorý v roku 2007 prichádzal do Dukly? Zvolili by ste rovnakú cestu v kariére?

Odkázal by som mu, že urobil dobré rozhodnutie prestúpiť do Dukly. Bol to pre mňa odrazový mostík k vyšším cieľom. Poprial by som mu veľa zdravia, pretože viem, aké je vrtkavé. A tiež by som mu zaželal, aby dal aspoň dvakrát toľko gólov, pretože ten pocit po góle je neopísateľný. Určite by som si zvolil rovnakú cestu. Prestup do Dukly bol po každej stránke dobré rozhodnutie. Finančne, hráčsky aj ľudsky. Nespravil by som nič inak.

Čo by ste naopak odkázali dnešným hráčom?

Hlavne by som im poprial, aby ešte nevešali hlavy. Jedným očkom stále sledujem, čo sa deje, a veľmi by ma mrzelo, keby Dukla opustila najvyššiu súťaž. Prajem im najmä zdravie, cieľavedomosť a aby si uvedomili, že kariéra rýchlo ubehne. Mali by si užívať každý moment, že môžu hrať futbal a živiť sa tým, čo ich baví. Po kariére prídu aj ťažšie chvíle a veľa hráčov si to neuvedomuje, kým ešte aktívne hrajú. Nech sa venujú futbalu naplno, všetko sa im raz vráti. Kariéra nie je dlhá v porovnaní s celým životom.