Jarnou úlohou zlepšenie a bezpodmienečná záchrana

Posledným zápasom si značne skomplikovali situáciu. Naši dorastenci U19 prehrali v zápase posledného s predposledným v Michalovciach 0:3 a vyryli obrovskú ryhu, ako ďalej...Spadli na posledné miesto tabuľky a dostali seba i klub do spletitej situácie. Ako zachrániť to, o čo sme bojovali dlhú dobu, a to návrat MFK Dukla späť na pozície, na ktoré neodmysliteľné patrí. Sme preto radi, že sme posledný rozhovor po jeseni mohli uskutočniť s Martinom Giertlom, ľavým obrancom mužstva, ktorý triezvo, rozumne, lež aj veľmi kriticky hodnotil jesenné pôsobenie mužstva, ktoré sa musí oproti jesennej časti zlepšiť. Povyrásť na iný výkonnostný hrebienok.

Najskôr sa nám ako mladík, naša nádej do budúcna, predstavil. Jeho začiatky s futbalom boli všelijaké, myslel aj na hokej. „Už ako malý chlapec som si začal kopať s ocinom na záhrade, ktorú vlastnia starí rodičia v Slovenskej Ľupči. Aj v škôlke s kamarátmi sme hrali často futbal, keď sa dalo, vo voľnom čase. Začal som ako 6-ročný v Sliači za predprípravku. Bolo to vďaka ocinovi, tiež hrával futbal a viedol ma k futbalu a mne sa to páčilo. Začalo sa mi trochu dariť, tak som pri tom ostal. Zo začiatku som býval aj brankár, potom som to striedal, ale raz ma brána prestala baviť, a tak som ostal hráčom v poli doteraz. Ako 10-ročný som skúsil aj hokej, bol som na pár tréningoch HKM Zvolen, pretože náš sused je brankárom tohto tímu. Nevydržal som však dlho, zistil som, že futbal ma baví viac. Aj za základnú školu v atletike alebo na futbalových turnajoch som povyhrával individuálne aj tímové ocenenia, tak som si povedal, že futbal bude ten pravý šport pre mňa. A budem sa mu naplno venovať,“ začal rozprávanie.

Svoju mladosť spojil s Duklou, síce čosi neskôr prestúpil ku konkurencii. „Mládežnícke kategórie som strávil v Dukle. Keď som nastúpil na strednú školu, tak som prišiel normálne na prípravu ročníka U16, ale odtrénoval som asi iba dva tréningy, pretože som ochorel a keď som volal trénerovi Oravcovi, že som chorý, tak mi povedal, že som bol presunutý do tímu U17 a sedemnástku vtedy trénoval tréner Martin Poljovka, a teda som celý ročník odohral tam. Po tejto sezóne som prestúpil do MFK Ružomberok a počas letnej prípravy po ďalšom ročníku mi volal tréner Poljovka, či by som nešiel do Podbrezovej, spolu s ním. Tak som tam prestúpil, ale časom som sa vrátil späť do Dukly,“ pokračoval.

Dukla je jeho srdce. Všetko ostatné by bolo klamstvo. Maťo svoje vnútro odkryl, pretože mu na Dukle záleží a začína od seba. Ale nešetrí ani spoluhráčov. Ale to len preto, aby situácii pomohol. „Páči sa mi, že sa vieme zomknúť ako tím a podať naozaj tímový výkon, ktorý sme ukázali aj v pár zápasoch teraz v 1. lige. Ale bohužiaľ, na jeseň sme neboli až taká dobrá partia, aby sme všetci spolu vychádzali úplne super. Príde mi to, že niektorí chalani si stále nevedia uvedomiť, že tu v 1. lige už nestačí taký výkon ako stačil v druhej lige. Tu je to všetko iné, rýchlejšie a my musíme pracovať rýchlejšie na lopte a aj dosť na hre bez lopty, pretože my tú loptu za zápas veľmi nemáme...Tréneri sa nás snažia posúvať na tréningoch, pretože súperi sú oproti nám oveľa futbalovejší. Vyhrážajú sa, varujú, že budú musieť vyhodiť pár hráčov a ja s tým súhlasím. Musíme sa zmobilizovať a makať. Otvorene poviem, že osobne by som prijal, že by som pochopil, keby z mužstva vyhodili aj mňa, ak by mu to malo pomôcť,“ hovoril.

Maťo pri svojich myšlienkach nezabúdal na seba. To, že je s mužstvom momentálne posledný, si bral až priveľmi k srdcu. Ale načrtol riešenia. Veľmi bohato sa rozrečnil. „Táto naša sezóna je plná trápenia a miestami máme menej šťastia, ako si ho zaslúžime, aj keď naňho niektorí neveria...Vieme zahrať dobre, až výborne, stalo sa, že v zápase proti Podbrezovej či Trenčínu v závere vykopával súper loptu z bránkovej čiary...Musíme sa zmobilizovať. Nastala u nás aj zmena trénerov, páni Valach so Strelcom v nás akoby niečo zobudili, keď k nám prišli, hráči na tréningu boli akýsi živší, pochabejší. Všetko sa otočilo správnym smerom. My však musíme makať oveľa presvedčivejšie a spraviť všetko preto, aby sme na jar prvoligový dorast v Banskej Bystrici zachránili,“ hovoril.

Martin to má do začiatku zimnej prípravy ťažšie, podstúpil operáciu, keď mu artroskopicky zrezali výrastky na pravom kolene. „Voľný čas trávim s rodinou a s kamarátmi na Sliači, kde bývam. Chodím do kina, či na ligový hokejový zápas do Zvolena. Mám rád všetky možné športy, rád skúšam nové, ktoré som ešte nehral. Mojimi obľúbenými klubmi sú FC Liverpool a Real Marid. Mojimi obľúbenými hráčmi sú Marcelo z Realu Madrid a Kolarov momentálne z AS Rím a ich kopacia technika, obaja sú ľaví obrancovia ako ja. Veľmi by som si rád prežil veľký zápas na Anfield Road alebo na Santiagu Bernabeu, pretože Liverpool, takisto Real majú skvelé hymny a vždy keď ich počujem, prejdú mi zimomriavky celým telom. Mojou motiváciou je zahrať si pred podobne skvelou kulisou, ako napríklad v NHL, mám rád Boston so Zdenom Chárom. Hrať pred takou kulisou je mojím snom. Snáď sa to mi podarí v Dukle,“ zakončil Martin Giertl.

Na správne fungovanie webovej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Kliknutím na tlačidlo „Rozumiem“ alebo akýkoľvek odkaz mimo túto lištu súhlasíte aj s využívaním cookies a odovzdaním údajov o správaní na webe pre zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a v reklamných sieťach na ďalších weboch. Personalizáciu a cielenú reklamu si môžete kedykoľvek vypnúť na stránke Nastavenie súkromia.
Rozumiem