Marek Hamšík píše novú kapitolu v Dukle: „Trénerská rola ma napĺňa a baví.“

Marek, v Dukle pôsobíš už niekoľko mesiacov ako tréner U15 aj minoritný akcionár. Ako si si zvykol na nové prostredie a aký bol ten začiatok pre teba?
Zvykol som si veľmi rýchlo a myslím si, že chod klubu sa nastavil dobre. Pravdaže, treba sa snažiť o neustále zlepšovanie. Už je to tretí rok, čo som v roli hlavného trénera a napĺňa ma to, hlavne ma to baví. Vidím to ako moju prácu aj do budúcnosti.

Prechod z hráča na trénera nie je jednoduchý. Ako si sa adaptoval do tejto novej role a čo ťa zatiaľ najviac prekvapilo?
Tréner má určite väčšiu zodpovednosť ako hráč, takže toto je asi najväčší rozdiel. A ešte musím aj viac kričať, čo som na ihrisku nezvykol – bol som skôr taký tichý líder.

Dukla má momentálne jednu z najväčších akadémií na Slovensku, viac ako 700 detí. Ako vnímaš toto prostredie – tréningové procesy, výsledky a celkovú úroveň?
Základ pri takomto počte detí je infraštruktúra a tréneri. Určite je to náročné na organizáciu, ale ak toto máte podchytené, tak to funguje. Pri mládeži by som sa pozeral na výsledky iba v lige staršieho dorastu, ale pri ostatných kategóriách je dôležitý vývoj hráča.

Ty sám vedieš kategóriu U15, ktorej sa veľmi darí. Čo považuješ za najdôležitejšie u trénera mládeže – taktiku, disciplínu, alebo skôr ľudský prístup k hráčom?
Dôležité je všetko. Tréningový proces a vývoj hráča po futbalovej stránke, ale rovnako aj to, aby sme ich vychovali po ľudskej stránke – aby boli disciplinovaní a zodpovední.

V tíme máš aj svojho syna. Aké je to trénovať vlastné dieťa – dá sa to oddeliť, alebo je to špecifické?
Je to určite špecifické. Už som to zažil dva roky so starším synom a teraz je na rade mladší. Tým, že ho poznám najlepšie, viem, čo si môžem a nemôžem k nemu dovoliť. Ale pre každého hráča platí, že chcem od nich 100 % prístup a pozornosť na tréningu.

Do A-mužstva si už priviedol hráča, ktorý si okamžite získal fanúšikov – Okechukwu. Podľa čoho ty osobne spoznáš, že má hráč potenciál preraziť? Máš na talenty taký svoj „nos“?
Som veľmi rád, že sa hneď chytil a podáva dobré výkony v A-tíme. Má v sebe veľký potenciál, ktorý ale ešte stále musí rozvíjať. Dúfajme, že bude jedným z hráčov, ktorý sa v budúcnosti predá a klub na ňom môže zarobiť.

Ako pokračuje tvoje trénerské vzdelávanie? Chceš ísť postupne až k najvyšším licenciám, alebo sa zatiaľ sústreďuješ viac na prax a prácu s mládežou?
Po reprezentačnom zraze ma čakajú záverečné skúšky na PRO licenciu – čiže tú najvyššiu možnú trénerskú licenciu. Dúfam, že dopadnú pozitívne. Potom sa budem snažiť naďalej vzdelávať a rozvíjať ako tréner, ale v najbližšom období určite ešte ako mládežnícky tréner.

Keď sa pozrieš späť – Marek Hamšík ako hráč a Marek Hamšík ako tréner. V čom si stále ten istý a v čom ťa nová rola už stihla zmeniť?
Ako som už spomenul, hráč a tréner majú úplne inú zodpovednosť. Ako tréner sa musím viac organizovať a komunikovať, na ihrisku som bol skôr tichý líder. To je najväčší rozdiel.

Keď sa povie „budúcnosť Dukly“ – čo sa ti vybaví? Aké máš sny a ciele s klubom, kde by si chcel byť o pár rokov?
Pevne dúfam, že v čo najkratšom čase sa Dukla vráti do najvyššej súťaže – tam, kam patrí klub z tak veľkého mesta. S mojou kategóriou by som sa chcel dostať do prvej štvorky, aby sme hrali na jar kvalitné zápasy v nadstavbovej časti. A ďaleko do budúcnosti by som sa ešte nepozeral – toto sú moje krátkodobé ciele.