Jeseňou 2019 sme prekvapili aj samých seba

Zocelení jarnou časťou

Do ročníka 2019/2020 sme vstupovali skromne, s cieľom vylepšiť výsledky spred roka a prioritne tešiť futbalom fanúšikov pod Urpínom. Boli sme však zocelení náročnou jarnou časťou, počas ktorej sme sa prioritne zachraňovali, no neskôr, aj vďaka niekoľkým víťazstvám, sme sa posunuli na konečné 6. miesto. Mužstvo sa zohralo, vykryštalizovalo a naučilo sa vyhrávať. Dostalo svoju podobu, našlo svoju tvár.

Hneď na úvod súťaže sme dostali tvrdú výsledkovú facku od Žiliny B. S mladíkmi sme na Štiavničkách prehrali 3:4, pričom už po 20-tich minútach svietilo na svetelnej tabuli skóre 0:3... Hlavne v prvom polčase sme predviedli katastrofálnu defenzívu a len sťažka sme sa dostávali do zápasu. Nebol to veru prívetivý a sľubný úvod do súťaže. V druhom kole sme privítali Šamorín – a kým v prvom polčase sme zahadzovali šance ako na bežiacom zápase, v druhom sa vrece s gólmi roztrhlo, čo znamenalo našu výhru 5:0. V treťom vystúpení na Štiavničkách, proti Ružomberku B, sa lámal dejový chlieb nášho účinkovania. Prehrávali sme 0:2, po Patrikovi Vajdovi sme na dlhš ie časo vé obdobie prišli aj o Ľuboša Kupčíka a vyzeralo to s nami nedobre...

Zdvihli sme sa osudu, zápas otočili na 3:2 a uverili sami sebe. Pobláznili sme priaznivcov v Banskej Bystrici, na predtým osirelé Štiavničky si konečne našli priestor fanúšikovia v počte viac ako 1000. Fantázia pre náš klub a pre hráčov.

Dôležité víťazstvo v Podbrezovej

Kto chce ísť pre med, nesmie predtým kopať do úľa. Podobnými úvahami sa riadili naši hráči pre 6. kolom, ktoré sme odohrali v Podbrezovej. V Zelpo aréne sme odohrali azda najpamätnejší jesenný zápas a v pohronskom derby zdolali nášho rivala 2:0. Bol to vybičovaný duel, s veľkou podporou nášho fanklubu a priaznivcov v sektore hostí. Od úvodného hvizdu sme proti bývalému účastníkovi Fortuna ligy dominovali a pomerne skoro sa dostali do vedenia po skvelej akcii Róberta Polievku, po ktorej si vrazil loptu za vlastný chrbát obranca FK Železiarne Ján Mizerák. Vynikajúco sa pozeralo na našich hráčov – hrali bojovne, systémovo a so zdravou emóciou. Naše vedenie poistil v 70. minúte Róbert Polievka a po tomto zápase sme všetci uverili, že môžeme dosiahnuť čosi veľké.

Veľmi dôležité boli taktiež „povinné“, no s určitosťou nie ľahké víťazstvá v Púchove či so Slovanom B. Dostali sme sa na vedúce priečky v tabuľke a potichu, systematicky zbierali body, skalpy svojich súperov. Konkurencia čakala, kedy zakopneme. Veľmi blízko k zakopnutiu sme mali v Komárne. Aj tam to bol jeden z dôležitých, pre nás smerodajných zápasov. V prvom polčase sme na trávniku KFC nehrali dobre, pred odchodom do polčasových kabín sme prehrávali. Viazla nám kombinácia, nedostávali sme sa na dostrel svätyne Ásványiho, ale napokon sme našli cestu k víťazstvu. Tak ako veľké mužstvá. Vyčíhali sme si momentum a udreli, tromi výstavnými gólmi otočili skóre a súperom poslali jasný odkaz o našej sile a nezlomnosti. Príbeh MFK Dukla pokračoval.

Rozlúčka so Štiavničkami

Pred viac ako 1500 fanúšikmi sme sa v zápase s MFK Dubnica nadlho lúčili so Štiavničkami. Nebol to len zápas o tomto aspekte, ale aj vzájomný zápas prvých dvoch celkov tabuľky. Na dažďom pokropenom trávniku sa hral na druholigové pomery výborný futbal, nám však víťazstvo pretieklo pomedzi výsledkové prsty. Súper sa dostal do vedenia v 16. min po zásahu Miladina Vujoševiča, nám sa podarilo vyrovnať minútu pred prestávkou Lukášom Laksíkom. V druhom polčase sme po góloch Prikryla s Laksíkom viedli už 3:1, no strelci MFK – Marek Kuzma a opäť Vujoševič, stanovili konečnú remízu 3:3. 2 body a domáce prostredie sme síce stratili, ale nie silu a vieru opäť sa pasovať s tabuľkovým osudom.

Výborne sme si počínali v zápasoch vonku. V Petržalke sme podali vyzretý výkon a po góloch Staršieho s Dolným vyhrali 2:0. Oveľa viac sme sa nadreli na body pod Dubňom – Žilinu B sme zdolali 2:1, jednoducho, naučili sme sa vyhrávať aj v zápasoch, kde sme neboli úplne dominantní na lopte, herne sme krívali na jednu nohu, no dokázali sme zápas zvrátiť na svoju stranu. Kvôli tomu sme sa ocitli na samotnom čele súťaže. Zaslúžene.

O to viac mrzí posledný zápas jesene v Šamoríne. Nezvládli sme ho. S ŠTK 1914 sme prehrali 0:3 a nezimujeme tak na čele so žiadnym bodovým náskokom. Je to veľká škoda. Domáci predtým vymenili trénera, s Jánom Blcháčom vyhrali 2 domáce zápasy a úspešní boli do tretice. Po prvom polčase svietil na svetelnej tabuli bezgólový stav, nevydaril sa nám však druhý polčas. Šamorín hral živelne, kolmo, priamo k Nôtovej bránke, nám viazol prechod do útoku, kombinácia, neodohrali sme zďaleka vydarený duel. Po dvoch góloch Čuntu a jednom Rymarenka sme sa museli zmieriť s prehrou, ale na druhej strane dať hlavy hore. Máme totiž za sebou vydarené jesenné dielo, namaľovali sme výsledkami jeden krásny futbalový obraz a Šamorín bol len akousi malou škvtnou na ňom. Stojí takisto za povšimnutie, že prvý aj posledný polčas jesene sme prehrali zhodne 0:3.

Obrovské poďakovanie!

17 zápasov, 12 víťazstiev, 2 remízy a 3 prehry, pri skóre 40:20 a počte 38 bodov nám vyniesli prvé miesto po jesennej časti súťaže. Opakujeme, fantastické. Obrovské poďakovanie zaň patrí trénerom, hráčom, funkcionárom a všetkým fanúšikom banskobystrického futbalu – my všetci robíme značke MFK Dukla skvelé meno. Veríme, že budeme pokračovať v nastolenom!