Lenka Mazúchová: V reprezentácii chcem odohrať čo najviac minút a zbierať skúsenosti

Lenka Mazúchová sa narodila v Banskej Bystrici a prvýkrát kopla do lopty ako trojročná. Vyrastala vo Zvolenskej Slatine, kde aj s futbalom začínala v chlapčenskom tíme. Svojimi výkonmi zaujala trénera MFK Zvolen, odkiaľ sa cez Selce a Nitru dostala až do banskobystrickej Dukly. V rodnom meste sa jej darí, keď patrí k oporám ženského tímu MFK Dukla. V aktuálnej ligovej sezóne nastrieľala ľavonohákrídelníčka už 7 gólov, a tak je spolu s Monikou Havranovou najlepšou strelkyňou tímu. Aj vďaka jej výkonom a presnej ľavačke sa Duklistky aktuálne nachádzajú na 3. priečke najvyššej slovenskej súťaže. V uplynulom ligovom zápase sa pri výhre 7:3 nad Žilinou zaskvela dvomi gólmi a dvomi asistenciami.

Mladá talentovaná futbalistka bola stabilnou súčasťou mládežníckych reprezentačných družstiev a svojimi výkonmi si vyslúžila pozvánku aj do A-tímu. V reprezentácii sa zatiaľ oťukáva. V piatok 27. októbra si odkrútila debut, keď do bezgólového duelu Ligy národov s Rumunskom zasiahla z lavičky v 90. minúte. Viac o Lenke Mazúchovej sa dozviete v rozhovore...

Lenka, ako spomínaš na tvoje futbalové začiatky?

Na základnú školu som chodila do Zvolena na Zlatý Potok, kde som sa hneď prihlásila na futbalový krúžok. Keď som mala prvýkrát naň ísť, tak som sa bála, pretože tam bolo veľa neznámych tvárí, takže som sa rozplakala a s maminou sme odišli preč. Na druhýkrát som sa už odhodlala a išla som. Na tento krúžok som chodila do štvrtého ročníka. Počas školského turnaja si ma všimol tréner Zvolena a opýtal sa ma, či by som nechcela prísť na tréning do klubu MFK Zvolen. Neváhala som a rozhodla som sa, že pôjdem. Po prvom tréningu mi tréneri povedali, že by mali o mňa záujem a či by som nechcela prestúpiť. Rozhodla som sa, že pôjdem a prestúpila som aj na inú školu na Sekier, kde sme mávali aj ranné tréningy, takže všetko sme mali prispôsobené tak, aby sme stíhali školu aj tréningy.

A ako si sa zo Zvolena dostala do banskobystrickej Dukly?

O rok neskôr sa ma moja kamarátka z detstva Patrícia Mudráková opýtala, či by som si nešla zahrať za Selce za dievčatá do Martina na turnaj. Bolo to prvýkrát, čo som hrala proti dievčatám. Zapáčilo sa mi to a tréner Seliec mi vybavil striedavý štart, aby som mohla hrávať za chalanov aj za dievčatá. S chalanmi som hrala do svojich pätnástich rokov. Keďže sa ženský tím v Bystrici rozpadal, tak som sa rozhodla, že na strednú školu pôjdem do Nitry, kde som aj prestúpila a strávila tam dve sezóny. Keďže sme s Nitrou vypadli do druhej ligy, tak som sa rozhodla opäť vrátiť do Banskej Bystrice.

A teraz si sa dostala do ženského A-tímu slovenskej reprezentácie. Ako si sa o nominácii dozvedela?

Pán tréner Peter Kopúň mi zavolal, že či s tým budem stotožnená. Síce ma chcel na obranu, čo nie je môj obľúbený post, ale povedala som si, že predsa je to repre, tak to prijmem. Ako prvým som o nominácii povedala asi kamarátom, veľmi som sa potešila. V reprezentácii sú hráčky z celého sveta, takže som sa tešila, že sa môžem v kariére opäť posunúť.

Ako spomínaš na prvý tréning s reprezentáciou, keď si pocítila tú úroveň a hernú kvalitu spoluhráčok?

Áno, ihneď som pocítila tú úroveň, je to iné ako v klube. Tie baby už majú veľmi veľa skúseností, hlavne tie staršie. Bolo super trénovať s nimi. Keď sa v tréningu stala nejaká chyba, tak napríklad Dominika Škorvánková vedela všetko vysvetliť a odkomunikovať s hráčkami. Každý problém hneď riešili. Nič nenechali tak, že nevadí, že veď nabudúce...

Bola si už od detstva nastavená tak, že chceš byť vo futbale úspešná a prebojovať sa na profesionálnu úroveň?

Áno, už od škôlky, ako som začala kopať do lopty. Už odvtedy to mám tak, že radšej pôjdem na tréning ako sa učiť. Od začiatku som si verila, že to raz môžem dotiahnuť napríklad do reprezentácie, a chcela som to dosiahnuť.

Čo si sa na prvom reprezentačnom zraze naučila?

Asi spievať. (smiech) Keďže nové hráčky musia spoluhráčkam niečo zaspievať, tak som spievala Slatinský Potôčik.

Odohrala si už aj prvé minútky, tak aký to bol pocit, vybehnúť na ihrisko v najcennejšom drese?

Bolo to divné, keďže najprv som sledovala zápasy z tribúny, potom zo striedačky, ale bolo to super. Lopty som sa dotkla asi raz, aj to keď rozhodca odpískal nejaký faul, takže som len trochu pobehala.

Mávaš trému?

Nie, ja som práveže taká pohoďáčka.

Ďalšie ciele v reprezentácii?

Odohrať čo najviac minút a zbierať skúsenosti od starších hráčok.

Pokiaľ ide o klubovú kariéru, máš nejaký vysnívaný klub alebo krajinu?

Španielsko, lebo je tam teplo a ženský futbal je tam na vysokej úrovni.

Momentálne si jednou opôr ženského tímu MFK Dukla Banská Bystrica. Aktuálne vám patrí 3. priečka, takže čo zatiaľ hovoríš na priebeh sezóny?

Zatiaľ je to celkom fajn, aj keď niektoré výsledky mohli byť lepšie, ale tak nevadí. Tým, že trénujeme viacej spolu a vrátili sa aj 'staré korčule', sme jedna partia, držíme pokope. Vidno to aj na ihrisku, že konečne to ide.

Na drese nosíš číslo 17, hráš za Duklu, nedávno si sa dostala do reprezentácie, hráš na ofenzívnom poste. Koho ti to pripomína?

Roba Polievku. Je mojím vzorom. Snažím sa od neho učiť, napríklad pokiaľ ide o ťah po čiare alebo zakončenie. Určite ma inšpiruje, aj keď ja nie som taký vodcovský typ ako on, ale chcela by som byť v budúcnosti aj ja aspoň takým tichým vzorom.