Richard Rubint: "Výsledky sú dôležité, ale naša priorita je rozvoj mladých hráčov a ich príprava na vyššie kategórie!"

Ako by ste zhodnotili výkony mládežníckych tímov v jesennej časti sezóny? Splnili očakávania, ktoré ste mali na začiatku?

Výkony mládežníckych tímov v jesennej časti hodnotím celkovo pozitívne. Starší dorastenci z kategórie U19 ukázali výrazný progres, čo veľmi teší mňa aj klubový manažment. Ich výkony otvárajú dvere talentovaným hráčom do „áčka“, čo je naším hlavným cieľom. Ku koncu jesennej časti sezóny sme zlepšili aj výsledky v domácich zápasoch, ktoré nám spočiatku robili problémy. Na ihriskách súperov sme si počínali dobre, čo je povzbudivé.

Mladšie dorasty podávali solídne výkony. Kategórie U17 a U16 mohli dosiahnuť lepšie výsledky, ale verím, že v druhej polovici sezóny budú ich výkony stabilnejšie. Stále je tam priestor na zlepšenie, ktoré by sme radi videli.

Starší žiaci majú rôznorodé výsledky. Kategória U15 zatiaľ nedosahuje požadovanú kvalitu, a preto ani výsledky nie sú adekvátne. Najlepší hráči z U14 boli preradení do vyššej kategórie, čo zároveň znamená, že ich kvalita chýba vo vlastnej kategórii. Na druhej strane, ročníky U13 a U12 si počínali vo svojich súťažiach veľmi slušne, čo nás teší.

Čo sa týka prípravkárskych súťaží, nechcem, aby to znelo neskromne, ale naši chlapci v nich už často nemajú vážnejších súpeřov. Preto nás teší, že môžu hrávať „triangle“ proti tímom zo západného aj východného Slovenska. Tieto ročníky si už vybudovali dobré meno a sú pozývané na zahraničné turnaje. Deti majú možnosť ukázať svoj talent, čo vnímame veľmi pozitívne.

Celkovo je pre nás dôležitý hráčsky progres vo všetkých kategóriách. Výsledky sú síce dôležité, ale našou prioritou je príprava hráčov na prechod do vyšších kategórií a ich celkový vývoj.

V úvode sezóny mala Dukla úspešný nábor, keď prišlo viac ako 100 nových detí. Ako hodnotíte ich začlenenie do Akadémie? Objavili sa medzi nimi aj výrazné talenty?

Áno, sú to malé deti, ktoré sa ešte viac-menej hrajú, no už v tomto veku je možné pozorovať, ktoré z nich sú pohybovo šikovnejšie a ktoré menej. Na nábor nám prišlo veľké množstvo detí, čo nás potešilo, ale zároveň sme sa museli vysporiadať s otázkou dostatočného počtu trénerov, aby sme sa mohli všetkým deťom adekvátne venovať. Situáciu sme zvládli aj vďaka hráčom „áčka“, ktorí sa do tréningov zapojili. Pre deti je veľkou motiváciou trénovať pod vedením hráčov ako Jakub Považanec, Tomáš Malec či Nicolas Šikula, ktorých cez víkend vidia v zápasoch. 

Je podľa Vás badateľný aj rast záujmu o dievčenský futbal?

Záujem je naozaj badateľný, najmä v posledných dvoch až troch rokoch. V tejto sezóne sme dokonca vytvorili tím WU13. Tieto mladé dievčatá zatiaľ trénujú s chlapcami a neskôr sa pripájajú ku ženským kategóriám, no vidíme, že sú veľmi šikovné a talentované.

Ako hodnotíte výkony trénerov v jesennej časti? Vidíte nejaké oblasti, kde by sa tréningové procesy mohli ešte zlepšiť?

Všetci sa stále musíme zlepšovať. Ak by tomu tak nebolo, asi by to nebolo v poriadku. Čo by som však chcel špeciálne vyzdvihnúť, je kategória U16, kde dostali dôveru mladý tréner Patrik Nemčík spolu s Attilom Domíkom a Borisom Godálom, ktorý je ešte stále aktívnym hráčom, a zároveň sa venuje aj trénovaniu. Som veľmi rád, ako toto mužstvo funguje. Dostali úplne nový tím s 20 novými hráčmi, no dokázali vytvoriť skvelú atmosféru a mužstvo robí veľký progres.

Čo sa týka trénera Martina Poljovku, o jeho kvalitách tréningového procesu sa ani nemusíme baviť. Je to skúsený odborník, ktorý robí svoju prácu vynikajúco. Veľmi dobre k nám zapadol aj Jožko Dojčan, ktorý prišiel v lete ako nový tréner. Rýchlo sa etabloval a priniesol do klubu novú energiu a čerstvý vietor. Celkovo hodnotím prácu trénerov vo všetkých kategóriách pozitívne, či už ide o prípravkárske, žiacke alebo dorastenecké tímy.

Aký vplyv má spolupráca s rodičmi na celkový rozvoj hráčov? Stretávate sa v tejto oblasti aj s nejakými výzvami?

Bez spolupráce s rodičmi by to jednoducho nešlo. Na druhej strane je potrebné nájsť určitý balans, pretože niekedy prílišná angažovanosť rodičov môže skôr uškodiť ako pomôcť. Stáva sa, že rodičia majú väčšie ambície ako samotné deti, čo im často neprospieva. Vo všeobecnosti sme však väčšie problémy nezaznamenali. Ak sa nejaké situácie objavili, podarilo sa nám ich vyriešiť. Úplne sa to asi nikdy odbúrať nedá, no spolupráca s rodičmi by mala byť založená na určitom odstupe a dôvere. Na konci dňa sú deti samostatné jednotky, ktoré si musia budovať vlastnú cestu. Rodičia sú dôležitými partnermi, no je potrebné deťom ponechať trochu voľnosti. 

Pred sezónou ste spomínali, že infraštruktúra je Achillovou pätou Akadémie. Ovplyvnili tieto podmienky výkony tímov v jeseni? Podarilo sa v tejto oblasti niečo zlepšiť?

Posúvame sa malými krokmi. Niektoré veci sú už rozpracované, a dúfam, že sa ich podarí dotiahnuť do konca. Máme projekt na zlepšenie podmienok v Mičinej, ktorý by sa mal začať budovať na jar. Tréningové plochy nám však stále veľmi chýbajú. Bez adekvátnych podmienok nie je možné rozvíjať hráčov tak, ako by sme chceli. Veľmi by nám pomohla druhá plocha v Radvani. Trávnaté plochy sú pre nás obrovskou prioritou, keď hráči trénujú pri vysokých teplotách na umelej tráve, nie je to zdravé. Bohužiaľ, ani Mičiná nám nebude dlhodobo postačovať, pretože klub má pod sebou veľké množstvo kategórií. Momentálne pracujeme s takmer 600 deťmi, čo je naozaj obrovská masa. Viem, že manažment robí maximum, aby sa infraštruktúra posunula, no v tejto oblasti nás čaká ešte veľa práce.

Je podľa vás dôležitejšie vychovávať úspešných športovcov alebo charakterovo silných ľudí? Dá sa tieto dve veci efektívne skĺbiť?

Naším hlavným cieľom je vychovávať silných a slušných ľudí. Rodičia vedia, že na to kladieme veľký dôraz, a preto pravidelne komunikujeme aj s riaditeľmi škôl či triednymi profesormi. Dbáme na to, aby hráči venovali dostatok času štúdiu a aby si nemysleli, že úspech príde sám od seba. Úprimne povedané, len malé percento hráčov z akadémií sa nakoniec stane profesionálnymi futbalistami. Preto sa zameriavame na budovanie ich charakteru a osobnosti. Ak by som si mal vybrať medzi výchovou úspešného športovca alebo charakterovo silného človeka, vždy by som uprednostnil druhú možnosť.