Róbert Polievka: Návrat strateného syna Dukly

Vychovala však hráčov, na ktorých môže byť hrdá. Patrí medzi nich Róbert Polievka. Rodák z Krupiny sa práve v Dukle zaúčal futbalové základy a posunul sa kariérne ďalej. V poslednej, nazvime ju vypadávajúcej sezóne, bol na jar našim najlepším hráčom. Ako ľavý krídelník si dokázal dovoliť v súboji 1-1, rýchlosťou dokázal obísť protihráča a ako jeden z mála podniknúť čosi nebezpečné. Veľmi vnímavý a citlivý ofenzívec nášho mužstva nám dovolil nahliadnuť do hlbín tohto obdobia svojimi očami. „Jar 2015 bola zlomová v mojom futbalovom živote. Pre mňa to vtedy bola prvá sezóna v A- tíme, veľmi ma mrzí, že sme vypadli, ale osobne mi to dalo strašne veľa. Potom som prestúpil do Dunajskej Stredy, čo bol pre mňa veľký krok, ale stále som sa pozeral na mužstvo, bolelo ma, že sme s Duklou vypadli, pôsobil som v nej od mojich 9 rokov a všetko som prežíval tak trochu viac ako ostatní spoluhráči,“ povedal na začiatku rozhovoru veľmi citlivý a vnímavý chalan.

Smútok a žiaľ. Veľmi trpel zostupom Dukly. Na 3 roky ho potom podpísala FC DAC 1904 Dunajská Streda ale chlapec z Krupiny ostal nohami na zemi a nezabudol - kto mu pomohol v raste. „Vtedy by som najradšej z celého srdca poďakoval trénerom, ktorí ma viedli a ako mladému mi dali šancu hrať v A- tíme s tak skúsenými a dobrými hráčmi, ako boli vtedy v Dukle... Bola to pre mňa výborná skúsenosť a ako pre chlapca z dediny, tak veľká vec,“ pokračoval.

DAC začínal svoj projekt. Športový riaditeľ Jan Van Daele má nos na hráčov a niet divu, že si vyhliadol Róberta Polievku. Pre neho to boli vtedy životné okamihy, pôsobenie v Dunajskej Strede mu dalo veľmi veľa. „Čo sa týka tohto prestupu, bolo to naozaj skvelé obdobie pre mňa, všetko bolo super, hrával som takmer pravidelne, s Ákosom Szarkom sme tvorili útočnú dvojicu. Cítil som sa fajn, pod trénerom Tomislavom Maričom som dostával veľa priestoru. Všetky zápasy v Dunajskej Strede sú naozaj ako v inej krajine, tí ľudia tam sú naozaj super, všetko tam žije futbalom, naozaj, pre mňa ako mladého hráča to bolo neskutočné! Všetko bolo fantastické, fanúšikovia, ľudia v klube a hlavne spoluhráči ma dobre prijali a vnímali, čiže bolo to super, ale potom po roku sa vymenili tréneri a mne sa naskytla možnosť prestupu do vtedy majstrovskej Žiliny,“ hovoril Robo.

Spojenie Róberta Polievku a MŠK Žilina dlho viselo na vlásku. Ešte ako dorastenec zažiaril v zápase U19 so Žilinou, pri remíze 2:2 dal oba góly, ale vedenie spod Dubňa si ho skautovalo cielene. „Tak keď vám zavolá osobne tréner, ako je Adrián Guľa, myslím si, že asi málokto by nejak veľmi rozmýšľal nad tým, či ísť, alebo nie. Pre mňa to bolo jasné rozhodnutie, že nemám nad čím rozmýšľať- vtedy majstrovská Žilina bola pre mňa akýmsi splneným malým snom, pre tak mladého hráča, vtedy som to proste cítil, že je to veľká šanca posunúť sa ďalej. Prišlo vtedy k trénerskej výmene, ja som išiel do Žiliny a Lukáš Čmelík opačným smerom... Aj tento angažmán mi dal strašne veľa, veľa som sa naučil, Žilina je veľký klub a je to naozaj iné, ako vo väčšine klubov na Slovensku,“ hovoril hráč, ktorý svoje ťahy ukázal v predkole LM, proti FC Kodaň.

Po anabáze v Žiline, cez ktorú hosťoval v Podbrezovej, zavítal naspäť na rodnú hrudu – do Banskej Bystrice. Jeho návrat by sa dal pomenovať ako návrat „strateného syna“ Dukly. „Proste prišlo obdobie, ktoré môže postrehnúť každého hráča v kariére. Ja v prvom rade chcem poďakovať Žiline, že mi dala naozaj veľa sa rozišli sme sa v dobrom. Prišlo však obdobie, keď som zvažoval veľa vecí a medzičasom mi zavolal tréner Dukly Štefan Rusnák, ktorý ma predtým viedol v doraste a aj v A- tíme, či sa nechcem vrátiť. Je to tréner, ktorého veľmi uznávam a aj z jeho slov som cítil, že by to mohlo mať zmysel, vrátiť sa... A hlavne, pri rozhodovaní som pociťoval, že mám čo ešte Dukle vracať, veľa do mňa ľudia v klube vložili a mal som taký pocit, že im chcem pomôcť. A vôbec to neľutujem, je tu partia skvelých chalanov, tvoríme naozaj super mužstvo a hlavne mám možnosť opäť nájsť v sebe seba samého na ihrisku a futbal mi opäť veľmi chutí,“ vyznal sa hráč s typickým číslom 17, ktorý pod Urpín denne dochádza z Krupiny.

Na svoje doterajšie pôsobenie našiel nasledovné slová: „Tak myslím si, že zatiaľ to bolo všetko tak, ako som si predstavoval. Ako som už spomenul, sme výborná partia chalanov a všetko, čo do nás tréner vkladal, sme na ihrisku plnili. Možno na jeden - dva zápasy, ktoré nám nevyšli fungovalo všetko podľa predstáv. Ale samozrejme, som na seba náročný, pretože ja sám od seba čakám ešte viac, hlavne gólov a preto dúfam, že táto blížiaca sa sezóna, ktorá už tento piatok začne, bude pre mňa a hlavne tím ešte úspešnejšia a podarí sa nám byť čo najvyššie v tabuľke, lebo Dukla si zaslúži byť vyššie,“ poznamenal to, o čom hovorili už aj jeho spoluhráči.

Na záver sa priznal, že priame kopy, ktorými na jar neraz gólovo rozradostnil Štiavničky, svedomito trénuje. K svojmu súkromiu dodal. „Voľný čas trávim hlavne doma s priateľkou. Máme však veľa tréningov, plus cestovanie k tomu, čiže toho času veľa nemám. Najradšej hrám futbal, tam je to jasné, mojim obľúbeným klubom je španielsky gigant FC Barcelona a idolom samozrejme Lionel Messi. Je to fenomenálny hráč, na ktorého je radosť sa pozerať,“ zakončil rozhovor Róbert Polievka.