Spomienky na treťoligové učinkovanie MFK Dukla

Keď v roku 2017 po skončení súťaže opúšťali futbalisti Dukly druhú ligu, spolu so svojimi priateľmi a rovesníkmi sme si kládli otázku: „Kto a kedy zastaví úpadok banskobystrického futbalu?“ Pravdu povediac, len ťažko sme si vedeli predstaviť, čo všetko sa v banskobystrickom futbale udeje, pokiaľ sa do II. ligy vrátime. Realita sa po roku stala skutočnosťou. Opäť sme druholigoví a opäť sa môžeme tešiť na stretnutia s bratislavským Interom či Petržalkou, alebo s Prešovom a ďalšími súpermi v tejto súťaži. S družstvami, s ktorými sme aj v najvyššej futbalovej súťaži odohrali veľa pekných a zaujímavých zápasov. Vďaka za to patrí predovšetkým manažérovi MFK Dukla Milanovi Smädovi a ľuďom okolo neho. Trénerom, hráčom a celému realizačnému tímu, ktorí spolu a za podpory mesta Banská Bystrica, menovite jeho primátora Jána Noska, urobili takmer neočakávané. Návrat do II. ligy neznamená zabudnúť na históriu MFK Dukla v lige tretej.

Takto zachytil svojim fotoobjektívom pre farebný časopis Svet športu vzácnu osobnosť z hľadiska propagácie športu a jeho histórie najmä v Banskej Bystrici, PhDr. Jozefa Ivana, CSc. fotoreportér a vlastník časopisu Svet športu, Mgr. art. Marek Čecho. Aj vtedy, pri pohľade na túto fotografiu a spomienky na šport odzneli z úst tvorcu portrétu o Jozefovi Ivanovi, pri oslavách jeho 70-tych narodenín, zaujímavé slová Jána Wericha: „Úsmev nestojí nič a prináša mnoho. Obohacuje toho, kto ho prijíma bez toho, že by ochudobňoval toho, kto ho dáva. Trvá chvíľku, ale spomienka naň je niekedy večná. Nikto nie je taký bohatý, aby sa bez neho obišiel - a nikto nie je taký chudobný, aby ho nemohol darovať.“ A ten autor portrétu, vtedy pri citácii veľkého a slávneho Wericha si dovolil vyriecť ešte toto: „Majstre Werichu, ospravedlňujem sa, ale z úsmevu tohto pána vyžaruje chuť dávať podobne ako vy svojim hereckým kumštom, športové dejiny na papier. Pre zdravý úsmev a poučenie. Tak, ako boli oni písané tiež živými pamätníkmi, pred jeho zrakom.“ (Foto: Marek Čecho)

Bilancia zápasov MFK Dukla v tretej lige, futbalová sezóna 2017/2018

Pri pohľade na konečnú tabuľku tretej ligy futbalovej sezóny 2017/2018 môžeme konštatovať, že z tridsiatich odohraných majstrovských zápasov Dukla 21 krát vyhrala, 6 krát remízovala a 3 zápasy prehrala. Najlepšími strelcami nášho mužstva boli Laksík so 17 a Snitka s 11 gólmi. Všetky treťoligové zápasy odohral bez striedania, od prvej do poslednej minúty len Gabriel Snitka a vo všetkých tridsiatich stretnutiach okrem neho nastúpil i Saša Savič. Kapitán MFK Dukla ako sa patrí. Skvelý futbalista, výborný človek.

Bodový náskok pred naším najväčším prenasledovateľom a konkurentom v boji o postup do druhej ligy, Rimavskou Sobotou, ktorá skončila na druhom mieste, bol na konci súťaže 11 bodový. S obdržanými 18 gólmi sme mali v tretej lige najlepšiu obranu a so strelenými 60 gólmi, po hráčoch Rimavskej Soboty, ktorí nastrieľali 84 gólov a Liptovského Hrádku, ktorí zaťažili konto súperov 61 gólmi, sme mali tretí najproduktívnejší útok.

V našom mužstve sa v treťoligových zápasoch predstavilo celkom 26 hráčov. V priebehu sezóny z mužstva odišli Michal Bíreš, Peter Výlupok a Tomáš Martinec. Do mužstva prišli Marek Búry, Radoslav Ďanovský, Erik Gaško, Jakub Herich, Michal Kovanič a Niki Zumrovski. Okrem nich po jeseni prišiel i tréner Dušan Tóth a na miesto jeho asistenta zasadol dovtedajší tréner Norbert Juračka.

Okrem tých, ktorí v treťoligových zápasoch nastúpili, boli v mužstve ešte Július Nôta a Patrik Klačan. Mladí, ale perspektívni chlapci z dorastu MFK Dukla.

S dvanástimi treťoligovými súpermi sme mali vo vzájomných zápasoch aktívnu bilanciu. Len s dvomi mužstvami bude v historických análoch III. ligy zapísaný náš neúspech. Pri rovnosti bodov sme s nimi mali negatívnu bilanciu skóre. Bolo to s futbalistami Oravského Veselého, na pôde ktorého sme prehrali 0:2 a na domácom ihrisku sme ich porazili najtesnejším rozdielom 1:0. To isté platí o Kalinove, kde sme prehrali 0:2 a doma zvíťazili 2:1. S mužstvom Námestova sme mali vyrovnanú bilanciu, lebo doma sme ich porazili 2:1 a vonku prehrali 1:0.

V pamäti fanúšikov nášho mužstva ostanú i zápasy, v ktorých sme museli počas spomínanej sezóny otáčať nepriaznivý vývoj stretnutia. Či už to bolo na domácej pôde proti Kalinovu, Lučencu a Rimavskej Sobote, alebo v Žarnovici, kde sme ešte v 81. minúte prehrávali 0:1, aby sme si napokon po veľmi dobre zvládnutom závere zápasu odniesli víťazstvo 3:1!

Fanúšikovia

Ľudia, ktorí skutočne milujú futbal, na našich hráčov v dresoch MFK Dukla ani po zostupe do tretej ligy nezanevreli a našich futbalistov chodili povzbudzovať nielen na domáce zápasy, ale i na ihriská súperov. Dôkazom toho bolo už naše prvé stretnutie v Lučenci, kde mi členov fanklubu nášho mužstva bolo úprimne ľúto. Na zápas meškali a dorazili naň krátko pred skončením prvého polčasu, čím prišli o to najpodstatnejšie - góly. Napriek tomu potom vytrvalo našich futbalistov až do konca zápasu povzbudzovali. Honor najaktívnejšieho a najvernejšieho fanúšika nášho mužstva patrí Ing. Jaroslavovi Šiškovi, ktorý ako jediný divák bol na všetkých treťoligových majstrovských stretnutiach. Okrem neho ich všetky absolvovali manažér nášho mužstva Milan Smädo, tréner Norbert Juračka a hráči Savič, Snitka a Laksík. Spolu s Jarom Šiškom som chodieval na zápasy našich chlapcov na ihriská súperov, ale v dôsledku zahraničnej cesty mi v celkovej bilancii chýbajú dva zápasy. Spolu s nami najčastejšie v aute cestovali Miloš Targoš, Ľubo Janík a publicista Jozef Mazár.

Medzi najaktívnejších banskobystrických fanúšikov, ktorí chodili povzbudzovať našich chlapcov na súperove ihriská patrili aj Ján Dobrík a Patrícia Kusalová. Na ihriskách súperov sme častejšie stretli tiež Pavla Knapka, Milana Špitolu, Dušana Hlavatého, Karola Strieža, Jara Šatáneka, Mariána Králika, Rastislava Šimeka, Milana Knoppa, pánov Solivaja mladšieho a Solivaja staršieho, Valentovcov - otca a syna, otca Drahoslava Ďanovského, rodičov Erika Gaška a ďalších. Na zápasy chodievali aj členovia nášho fanklubu. Tí nám najviac chýbali v Oravskom Veselom, Námestove, Čadci, Krásne nad Kysucou a v Tepličke nad Váhom. Zvláštne uznanie si zaslúži otec nášho hráča z východu republiky, vysokoškoláka Martina Lukáča - Jaromír Lukáč, ktorý často v doprovode dcér a manželky bol na väčšine futbalových stretnutí nášho mužstva. Preto, že na tieto zápasy pravidelne dochádzal z Prešova, bol každý jeho zápas výjazdový.

Saša Savič, skutočne ľudská a futbalová ozdoba MFK Dukla Banská Bystrica. Pevné ohnivko dejín ľudského dobra, čistého charakteru a futbalového majstrovstva. „Fantasticky sa mi ho fotoobjektívom stvárňuje. On svojou hrou, prístupom k životu, čaruje krásno, ktoré ma priťahuje“ povedal pre portál www.mfkdukla.sk mladý, začínajúci fotograf Samo Telúch. Pozoruhodné. Jeden úžasný majster fotografie raz povedal, že zaujímavá fotografia približuje, číta charakter a povahu človeka. Zaujímavé… Učme sa čítať z fotografie. (Foto: Samo Telúch)

Domáci diváci na ihriskách, kde sa naša Dukla predstavila vo väčšine prípadov, vystupovali veľmi slušne. S úctou a rešpektom spomínali a hovorili viac o tradíciách a minulých úspechoch našich futbalistov, ako o ich momentálnej situácii a výkonnosti. S veľkou pokorou a rešpektom pristupovali k zápasu s nami fanúšikovia v Oravskom Veselom. Pri predzápasových rozhovoroch s nami vyslovili želanie, ktoré vyzeralo skôr ako prosba ”len nám nedajte viac ako šesť”. Po zápase (po našej prehre 0:2) fanúšikovia oboch táborov ostali veľmi prekvapení a zaskočení. Ale taký je futbal.

Negatívnu skúsenosť s fanúšikmi mám z Námestova. Už pred zápasom po príchode niektorých fanúšikov na tribúnu som si všimol v ich rukách plné kartóny pív. Po ich konzumácii sme boli svedkami niektorých pokrikov a vyjadrení, ktoré na štadióny nepatria.

Propagácia futbalu

Jednou z foriem propagácie futbalu je vydávanie bulletinu k príslušným futbalovým stretnutiam. Väčšina treťoligových družstiev túto formu hlavne pre nedostatok finančných prostriedkov a kapacitné možnosti nevyužívala. Je dobré, že MFK Dukla začala i keď neskoršie - po polovici súťaže, predsa len s vydávaním bulletinu pred domácimi zápasmi. I keď len v čierno-bielej verzii a s veľmi skromným obsahom. Vo farebnej verzii ho vydávali vo Fiľakove a v Martine. Jednoznačne najkrajší a obsahovo najpútavejší bol Fiľakovský gól. Fiľakovo si v roku 2018 pripomínalo 110. výročie založenia futbalu v tomto meste. V uvedenom spravodaji okrem predstavenia nášho mužstva a rozhovorov s trénerom Juračkom a brankárom Krejčím, domácim trénerom Jánosom Víztelekim, hráčmi Knieževičom a Rubintom, nechýbali ani farebné fotografie a predstavenie hráčov U-13 a ďaľšie zaujímavosti. Súčasťou Fiľakovského gólu bol i anketový lístok pre určenie troch najlepších hráčov Fiľakova v stretnutí s našou Duklou. Na jeho druhej strane mali možnosť fanúšikovia prítomní na tomto zápase, napísať svoje pripomienky. Fiľakovský gól a vstupenky na stretnutie boli zlosovateľné. Celkom 11 cien podľa čísel Fiľakovského gólu a šesť cien pre majiteľov vstupeniek na stretnutie venovali miestni podnikatelia. Pozoruhodné a prospešné z viacerých dôvodov.

Propagáciu futbalu na jednotlivých stretnutiach zabezpečovali i miestni hlásatelia. Vo väčšine prípadov starší, skúsení ľudia s kultivovaným prejavom a dobrými futbalovými vedomosťami a prehľadom. V pätnástich prípadoch túto funkciu vykonávali muži. Jedine v Tepličke nad Váhom to bola mladá slečna. V Oravskom Veselom a v stretnutí s Martinom v Žabokrekoch, túto funkciu vykonávali riaditelia škôl. V niektorých prípadoch pri predstavovaní nášho mužstva vyzdvihli jeho úspechy aj známe futbalové osobnosti, ktoré v našom mužstve pôsobili či už ako hráči alebo tréneri. V zápasoch MFK Dukla na domácom ihrisku v Kremničke sa tejto úlohy dobre zhostil Peter Handlovský.

Bezpečnostné riziká a fanúšikovské neduhy

Organizátori domácich zápasov v snahe predísť možným konfliktom medzi fanúšikovskými tábormi, eliminovať a predísť možným rizikám, pri ktorých by došlo k ohrozeniu zdravia alebo spáchaniu škody na majetku takúto možnosť posudzovali už pred samotnými zápasmi. V prípade, že sa domnievali, že situáciu s nasadením vlastných usporiadateľov nezvládnu, požiadali o pomoc príslušníkov či už miestnej, mestskej alebo štátnej polície. Tak tomu bolo pri stretnutí s naším mužstvom, okrem iných v Rimavskej Sobote, Liptovskom Hrádku, v Žabokrekoch pri stretnutí s Martinom, ale najmä v Kalinove. Toľko motorizovaných hliadok a policajných áut ako v Kalinove som pohromade ešte nevidel. Možno, že i vďaka nim sa počas zápasu žiadne negatívne udalosti nestali. Pomerne veľké zastúpenie usporiadateľov, mestských a štátnych policajtov bolo i na zápase MFK Dukla v Liptovskom Hrádku. Pred skončením zápasu som sa s niektorými rozprával. Kladne hodnotili vystupovanie našich fanúšikov, ktorí počas celého zápasu našich hráčov slušne a bez použitia dymovníc a pyrotechniky povzbudzovali. Veľmi dobre sa mi to počúvalo a bol som hrdý na našich fanúšikov. Za to si prítomní členovia nášho fanklubu na tomto zápase zaslúžia uznanie, pochvalu a poďakovanie. Bodaj by sa takéto ich počínanie prejavilo aj na jar počas druholigových zápasov na Štiavničkách, resp. tam, kde budú hráči MFK Dukla bojovať o cenné body a hrou baviť všetkých. Vtedy, bez strachu a obáv by sa možno nie len na Štiavničky, ale i na iné futbalové štadióny či ihriská, vrátili povzbudzovať hráčov i rodičia s deťmi.

Kladne hodnotím i adekvátny zásah polície v Žabokrekoch, kde po upozornení našich fanúšikov (polčasové naháňanie domácich fanúšikov vôkol bariér štadióna) po skončení zápasu len dozerali na ploche ihriska, na bezpečnosť pri spoločných oslavách fanklubu s našimi hráčmi, tešiacimi sa z víťazstva a postupu do druhej ligy. Takmer bez prítomnosti príslušníkov polície odohrali futbalisti MFK Dukla svoje zápasy v Krásne nad Kysucou, Oravskom Veselom, Námestove, Liptovskej Štiavnici, Čadci a Tepličke nad Váhom. Všetky sa hrali slušne a skončili bez najmenších incidentov.

V zápasoch našej Dukly na domácom ihrisku takéto opatrenia so žiadosťou o pomoc príslušníkov polície neboli potrebné. O bezpečnosť na štadióne sa spoľahlivo postarali domáci usporiadatelia spolu s bezpečnostným manažérom Jánom Ondriskom, ktorí museli v niekoľkých prípadoch zasahovať len pri hasení a odpratávaní dymovníc hodených smerom do ihriska. Práve používaním dymovníc boli známi naši členovia fanklubu. Tento neduh sa rozšíril aj na niektoré ďalšie treťoligové ihriská. Veľmi negatívnu skúsenosť mám predovšetkým zo zápasu v Novej Bani, kde počas zápasu domáci fanúšikovia na jednej strane tribúny a členovia nášho fanklubu na strane druhej, začali používať dymovnice tak, že prítomní diváci na tribúne mali veľké problémy s dýchaním a viditeľnosťou na plochu ihriska. Ale tak ako v Novej Bani, aj v Detve ani jedna z dymovníc nesmerovala na plochu ihriska. Uvedomiť by si to mali členovia nášho fanklubu, lebo v druholigových zápasoch pri vhodení takýchto prostriedkov smerom do ihriska, i keď čo len na tartanovú plochu, môžu ochudobniť pokladnicu nášho klubu o značné finančné prostriedky.

Emócie k futbalu patria. Každý z nás ich prejavuje inak. Je ale na každom z nás, aby sme sa snažili udržať ich pod kontrolou a vždy sa správali slušne a dôstojne. Na ihriská rozhodne nepatria ani vulgárne nadávky či nemiestne pokrikovanie na hráčov. Skôr by som uvítal rôzne slušné i recesistické pokriky, ako napríklad vo Fiľakove, kde nás vítali skandovaným pokrikom „Vitajte v meste”.

Čo mi dali výjazdy na futbalové stretnutia našej Dukly?

Mal som možnosť oboznámiť sa s futbalovou infraštruktúrou v našich mestách a dedinách, ktoré hrali tretiu ligu a spoznať pomery v akých jednotlivé futbalové kolektívy pracovali. Presvedčil som sa o tom, že i v malých mestách a na našich dedinách pracujú vo futbale zanietení a oduševnení ľudia, bez ktorých by futbal nemohol existovať. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí futbalu venovali veľa svojej energie, voľného času a mnohí z nich i dosť vlastných finančných prostriedkov. Mal som možnosť vidieť fanúšikov, ktorí i v prípade, že sa ich mužstvu nedarilo, svoje mužstvo nezatracovali, hráčov povzbudzovali a podporu im verejne i prejavovali. V niektorých pozápasových rozhovoroch s nami, ich výkon aj zápalisto a nekriticky obhajovali a niekde i zveličovali. Pri návštevách jednotlivých zápasov som mal možnosť opäť vidieť i tých, ktorí pôsobili v našej, ešte armádnej Dukle. Či to už bolo v Oravskom Veselom, kde sme cítili rukopis trénera, predtým i hráča, Mareka Holého a Vlada Škutu, v Žarnovici Milana Nemca a Romana Krivjančina, v Detve Mário Michalíka, v Rimavskej Sobote Eugena Bariho, v Liptovskej Štiavnici futbalového rozhodcu Stanislava Bombu, po zápase v Námestove Rastislava Moresa a s niektorými z nich sa i dlhšie porozprávať. Silne na mňa zapôsobili ich spomienky na pôsobenie v našom kolektíve a nefalšované, úprimné slová. Poďakovania na adresu futbalových trénerov a ľudí, ktorí v čase ich pôsobenia v Banskej Bystrici vo futbale pracovali. Osobitne ma zaujali postoje a vyjadrenie bývalého hráča našej Dukly Rastislava Moresa, ktorý počas pôsobenia v holandskej Rode Kerkrade sa stal majstrom Holandska, hral proti mnohým významným futbalistom tej doby a tešil sa i z víťazstva nad slávnym Ajaxom Amsterdam. To o čom nám hovoril pri spoločnom stretnutí v Oravskom Podzámku, je dnes zaznamenané s inými spomienkami na ďalších, a očami ďalších v knihe Jozefa Mazára Futbaloví anjeli a démoni, ktorú sme vyprevadili k čitateľovi pri príležitosti 25. ročníka Venglošovho pohára v decembri 2018 v športovej hale na banskobystrických Štiavničkách.

Tieto riadky v trošku menších obmenách, determinovaných, ale neprekrúcaných časom, som publikoval na podaktorých internetových portáloch. Tieto adresujem nášmu, práve vzniknutému portálu www.mfkdukla.sk.

Dôvod? V jednej debate počas našej cesty už za druholigovým futbalom do Skalice, na tamojšom cintoríne, ktorý sme navštívili v trojici Jaro Šiška, moja maličkosť a Jožko Mazár, posledne menovaný nad hrobom Antona Srholca ticho, pokojne vyriekol: „Pohľad na to, čo je v prírode, umení, ale aj vo futbale krásne, vzbudí spomienky na tých, ktorých si vážime a milujeme. Na cintorínoch si uvedomujeme, že dejiny nie je slušným ľuďom hodné a vhodné prekrúcať.“ Nuž, autorizujem napísané pre náš portál ako odkaz generáciám, ktoré prídu po nás.

Na správne fungovanie webovej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Kliknutím na tlačidlo „Rozumiem“ alebo akýkoľvek odkaz mimo túto lištu súhlasíte aj s využívaním cookies a odovzdaním údajov o správaní na webe pre zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a v reklamných sieťach na ďalších weboch. Personalizáciu a cielenú reklamu si môžete kedykoľvek vypnúť na stránke Nastavenie súkromia.
Rozumiem