Viktória Mázorová: Zohráme sa a budeme silnejšie!

Sobotňajší zápas proti Topolčanom Viktória rozobrala dopodrobna. „Zápas podľa mojich slov vyzeral dosť sľubne . Na ihrisko sme prišli s chladnou hlavou. Boli sme presvedčené o tom, že ideme bojovať a chceme vyhrať. Na začiatku sme sa dosť držali, bolo to vyrovnané. No po tom, ako som zo stredu zálohy vybehla na ich obrankyňu, aby som jej zobrala loptu dostala som nepríjemnú strelu do hlavy. Vyžiadalo si to ošetrenie a preto som musela opustiť ihrisko. Po malej chybe v zálohe sme dostali prvý gól . Po rýchlom nástupe na ihrisko sme mali protiútok, kedy som vysunula Juliánu Šimovú, ale šancu nepremenila. Mali sme niekoľko podobných protiútokov, ale, žiaľ, nedarilo sa nám. Nevedeli sme premeniť šance, to bola naša najväčšia slabina. Bojovali sme až dokonca v tímovo duchu. Podporovali sme sa. Posledných 5 minút prvého polčasu sme súpera tlačili ako som už spomenula, šance sme nepremenili,“ začala svoje rozprávanie a pokračovala.

„Do druhého polčasu sme nastúpili s tým že stále chcem vyhrať a ideme bojovať. Od polčasu ubehlo 6 minút a dostali sme ďalší gól . Stále sme to nevzdával . Skúšali sme to otočiť, ale márne . V 55. min prišlo striedanie . Tréner vystriedal mňa a kapitánku Julianu Šimovú . Tréneri nám potrebovali ušetriť sily na ďalší zápas, ktorý sme odohrali ZA Ženy v nedeľu na Slovane . Po striedaní sa zápas uberal tiež sľubným tempom, keďže na ihrisko prišli nové posily. Pred koncom druhého polčasu prišiel faul v našej 16-tke. Bola odpískaná 11-ka, no tím podržala brankárka Viky Králikova, ktorá penaltu vychytala. Rozhodca následne odpísal koniec zápasu . Bojovali sme dokonca ale nepodarilo sa nám vybojovať výhru,“ hovorila smutným hlasom.

Na druhý deň mala Viktória ďalší zápas – tentoraz za náš ženský tím na ihrisku Slovana Bratislava, no a bola to pre naše baby veľmi ťažká prekážka. „Vedeli sme už na začiatku čo nás čaká , že tento zápas bude pre nás dosť ťažký či už po fyzickej alebo psychickej stránke . Už po skúsenostiach z minulých sezón nám bolo jasné, že v tomto zápase je Slovan favorit. Nepodceňovali sme sa a do zápasu sme išli aké tím, hrali sme ako tím. Navzájom sme sa podporovali. Slovan bol od začiatku lepší na lopte, vedeli si jednoducho nahrať a videli sa na ihrisku. Prvých 20 minút sme sa ako-tak držali, ale potom sa ukázala ich kvalita. Bolo to ťažké zvládnuť ubehať pre nás mladšie, ktoré sme hrali deň pred tým, ale nevzdali sme to a bojovali sme. Žiaľ, Slovanistky vedeli o každom svojom pohybe na ihrisku čo sa im vždy oplatilo a skórovali,“ komentovala trpkú, 13- gólovú prehru.

Po týchto výsledkoch je zrejmé, že baby potrebujú byť silné, jednotné a ešte viac sa zomknúť. Potrebujú sa zlepšiť, zohrať, zautomatizovať isté herné činnosti. Ako to všetko vidí Viki? „V prvom rade musíme byť ako jeden tím – bojovať každý za každú. Podporovať sa a veriť si. Treba aj k našim tréningom pristupovať zodpovedne a pracovať na sebe. Veľa vecí by sa dalo zlepšovať, no na začiatok nám stačí kolektívna súdržnosť. K tomu bojovnosť, odhodlanie a chuť hrať futbal. Neskôr zlepšovať naše nedostatky, ale všetko príde časom,“ vyjadrovala sa veľmi rozumne.

Viktória Mázorová je rodáčka z Veľkého Krtíša. Má 18- rokov a študuje na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. Medzi jej hobby patrí futbal, okrem neho sa snaží tráviť čas s rodinou a priateľmi. Má rada zábavu a hudbu. Má rada aj rekreačné športy a rada chodí do hôr či v lete k vode. Jej obľúbenými futbalistami sú Marek Hamšík a Edinson Cavani, z klubov fandí Barcelone a Liverpoolu. Hovorí, že nemá veľký futbalový cieľ, ale rada by sa pomaly v kariére posúvala a zlepšovala sa. Držíme jej v drese Dukly palce a želáme jej aj jej tímom veľa šťastia!