Bárka banskobystrickej nepoddajnosti

Taktické premostenie úspechu

Kto nesníva, spravidla nikdy nič nedosiahne. Hráči MFK Dukla snívali, ale z ich pohľadu to v piatok v Zelpo aréne zďaleka nebol jednoduchý zápas. Stál proti nám súper, ktorý na jar vypadol z Fortuna ligy a avizoval, že sa chce v čo najskoršom možnom čase vyšplhať naspäť medzi ligovú smotánku – pritom jeho bilancia z 5 odohratých zápasov bola 2 výhry a 3 prehry. Hráči aj realizačný tím MK Dukla dozaista počítali s tým, že domáci tábor vyvinie maximálnu snahu domáci duel s nami vyhrať a tabuľkovo si polepšiť.

Mužstvo Podbrezovej si zaslúži rešpekt. V samotnom zápase sme ale začali bez rešpektu. V domácej zostave zaujalo obsadenie brankárskeho postu, keď pred Patrikom Macejom dostal prednosť mladý Richard Ludha, v tej našej bolo otázne obsadenie postu hrotového útočníka, dôveru Stanislava Vargu dostal Lukáš Laksík.

Vydarilo sa nám prvých 20 minút. Dominovali sme. Očakávaný domáci tlak sme otupili vlastnou aktivitou. Vážili sme si loptu, rozťahovali ihrisko a útočili najnebezpečnejším hráčom na trávniku, ľavým krídelníkom Róbertom Polievkom. Práve po jeho práci prišiel otvárací gól stretnutia – v 13. min sa prezentoval dvomi fantastickými kľučkami a jeho strieľaný center si do vlastnej siete zrazil obranca Ján Mizerák – 0:1. Výbuch v našom diváckom sektore nemal konca-kraja. O niekoľko minút nato mohol explodovať znova, ale Polievkov center, ktorý tak veľmi trápil defenzívu FK Železiarne, pristál na Ludhovej žrdi.

Zápas sme v tých chvíľach nutne potrebovali zavrieť 2. gólom. Po polhodine hry sa nadýchol aj súper. Plné nohy práce začal mať Lukáš Migaľa s rýchlym a čiperným Rolandom Galčíkom, ktorý vypracoval 2 skutočné šance Podbrezovej. Po tej prvej pálil v 38. min v čistej gólovej pozícii Juraj Chvátal do bočnej siete a v 43. min sám prestrelil bránku po navedení si lopty do ideálnej streleckej parkety. Výstražná kontrolka v našom prejave zablikala na červeno.

Nevyšiel nám ani nástup do 2. polčasu. Podbrezová v polčasovej prestávke preskupila rady, nasadila druhého útočníka Jakuba Šulca a všetko vsadila na jednu kartu. Dostali sme sa pod mierny/platonický tlak štandardných situácii, strácali sme loptu ľahšie ako v minútach predtým, bojovali sme však. Mostom k úspechu bolo jedine stopercentné plnenie si taktických a pozičných úloh a čakanie na poisťovací gól, ktorý visel vo vzduchu. Doslova.

Venované skvelému fanklubu

Druhý gól Dukly prišiel. V 68. min prevzal na seba zodpovednosť Róbert Polievka, prenikol srdcom podbrezovskej defenzívy a bol podrazený brankárom Ludhom. Penalta. Sám faulovaný hráč sa podujal k jej realizácii a nevadí, že úspešný bol až z dorážky – 0:2. Vtedy nikto v Zelpo aréne nepochyboval, že si z Podbrezovej odvezieme triumf.

Nakoniec sme súpera už do záverečného hvizdu rozhodcu Straku do šance či tlaku nepustili a tešili sa tak z víťazstva v derby. Malo tímovú podobizeň, ale vyzdvihnúť musíme aj jednotlivcov. Na hranu výkonnosti išli viacerí, penzum práce odviedli Wilwéber, Snitka či všadebol Viktor Tóth. Dôležitá bola herná kompaktnosť. Iskra. A hlavne emócia. Domácich sme predčili emočne, túžbou, vyžarovala z nás väčšia ochota pobiť sa jeden za druhého. Ukázali sme tímový výkon.

Po zápase si smotanu slávy a pochvalných slov zlízol Róbert Polievka, ale sám sa za hrdinu nepasoval a potvrdil naše predchádzajúce slová. „Zvládli sme to ako mužstvo. Výborne sme sa na súpera pripravili, chceli sme hrať našu hru, čo sa nám aj podarilo. Sme radi, že sme vzadu udržali nulu a strelili dva góly. Samozrejme, tešia ma moje góly, ale dôležitý je tímový výkon, keď budeme vyhrávať je jedno, kto tie góly bude dávať. My ideme od zápasu k zápasu. Ďakujeme aj fanúšikom, ktorí prišli v hojnom počte a hnali nás počas celého zápasu. Toto víťazstvo patrí aj im,“ povedal deň po stretnutí futbali sta, kto rý predviedol viacero vynikajúcich akcií cez bývalého spoluhráča z reprezentácie do 21 rokov Juraja Chvátala.

Gólové okamihy popísal nasledovne: „Situácie ako pred prvým gólom trénujem a som rád, že mi vyšla až do gólového momentu. A penalta? V situácii predtým som tam išiel na „drzovku“ a brankár ma jasné potiahol, čiže bola to čistá penalta. Veril som si pri nej, no brankár mi to skvele vystihol, ale našťastie sa loptu ku mne odrazila späť a dorazil som ju do bránky na náš druhý gól,“ doplnil bývalý hráč Podbrezovej, v ktorej hosťoval z MŠK Žilina. Podbrezovskú minulosť majú Saša Savič, Lukáš Migaľa, Blažej Vaščák, Gabriel Snitka či Patrik Vajda.

Prvý zápas na trávniku súpera sme vyhrali. Na Bárke nepoddajnosti sme zvládli vskutku ťažkú prekážku. Jej prekonanie bude pre nás povzbudením do ďalších bojov. Sme radi, že sa tak stalo za výdatnej pomoci nášho fanklubu, ktorý neúnavne, počas celých 90 minút hnal našich hráčov napred a vlieval im tak potrebnú podporu do žíl. Sme radi, že sme si víťazstvo užili spoločne. Dukla do toho!