Michal Jasenčák: Banská Bystrica má veľký fanúšikovský potenciál

 

Michal, koľko rokov už fandíš Dukle?

Od vzniku samostatnej Slovenskej ligy v roku 1993. Spolu 31 rokov.

Vedieš si aj nejaké štatistiky, odkladáš si vstupenky?

Štatistiky si nevediem, vstupeniek mám niekoľko odložených, ale momentálne už málokde sú zaujímavé vstupenky, väčšinou len čiarové kódy s opisom udalosti.

Ako to celé začalo?

Na strednej škole, keď ma spolužiak zavolal na Štiavničky.

A aké boli začiatky organizovaného fandenia skalných fanúšikov? Dá sa povedať, že si bol pri vzniku skupiny, ktorá fandí za bránou až dodnes?

Bola tu generácia starších fanúšikov, ktorí navštevovali zápasy federálnej ligy, ale po vzniku samostatnej slovenskej ligy bolo fandenie na Štiavničkách v útlme. Začali sme vešať vlajky na plot a aktívne povzbudzovať Duklu doma i vonku. Neskôr pribudli mávacie vlajky a aj prvé pokusy o choreografie. Bol som pri vzniku prvého oficiálneho fanklubu aj skupín, ktoré vznikali popri ňom.

Čo všetko zahŕňa riadenie organizovanej skupiny skalných fanúšikov?

Skupinu fanúšikov spravidla organizuje viac ľudí a pri dôležitých zápasoch je to aj niekoľko týždňov príprav. Propagácia udalosti, zbieranie nápadov, materiálne zabezpečenie a samotná realizácia choreografií. Príprava (oprava) vlajok, megafónu, občas aj zabezpečovanie pyrotechniky. Pri výjazdoch je to komunikácia s dopravcom, klubom domácim aj našim, bezpečnostnými zložkami, spisovanie zoznamov účastníkov či práca s financiami.

Po postupe Dukly do ligy začiatkom tisícročia bola v meste veľká eufória. Ako spomínaš na tieto časy?

Boli to zlaté časy aj pre novodobý fanklub, veľa ľudí sa aktívne zapájalo do fandenia, výroby vlajok a choreografií aj cestovania na zápasy vonku. Na štadión chodilo celkovo množstvo divákov, čo veľmi pomáhalo atmosfére aj hráčom. Prichádzali výborné výsledky a špičkové európske tímy.

A čo európske pohárové zápasy?

Podarilo sa mám zorganizovať autobusové výjazdy na zápasy do Zürichu, Grodzisku Wlkp., individuálne sme cestovali aj do Amsterdamu, Lisabonu či Zestafoni. Domáce zápasy v európskych pohároch boli pre divákov mimoriadne atraktívne a sektory neraz praskali vo švíkoch.

Dukla si prešla vzostupmi, ale aj pádmi. Aké to bolo, fandiť v tretej lige? Mali aj tie zápasy svoje čaro?

Zápasy v tretej lige boli pre mnohých úplne najzaujímavejšia éra, keďže množstvo súperov bolo z blízkeho okolia a cestovať von bolo jednoduché aj bez organizovania vlastnej autobusovej dopravy. Rovnako domáce zápasy na štadióne v Kremničke mali neopakovateľnú atmosféru a kontakt medzi hráčmi a fanúšikmi bol mimoriadne silný.

Potom prišiel postup do druhej ligy a následne návrat do najvyššej súťaže. Ako z pohľadu fanúšika vnímaš tie posledné roky? Či už ide o športovú stránku, alebo klub ako taký.

Fanúšikovia boli veľmi šťastní, že sa podarilo futbalovú značku Dukla v meste zachrániť a postupy z nižších líg do najvyššej boli čerešničkou na torte. Aj keď postup z druhej ligy nebol bezproblémový, každý z nás sa radoval z postupu do najvyššej ligy. Tešili sa dokonca aj fanúšikovia mnohých prvoligových klubov, ktorým bašta slovenského futbalu v lige mimoriadne chýbala. Svedčia o tom aj vysoké počty fanúšikov hosťujúcich mužstiev na Štiavničkách po našom postupe.

Za tie roky si fandil mnoho futbalistom, ktorí obliekali dres Dukly, medzi nimi aj legendám klubu. Opíš prosím vzťah skalný fanúšik – hráči. Vznikli medzi tebou a hráčmi aj nejaké priateľstvá?

Fanúšik nemá mimo štadióna veľa príležitostí sa stretávať s hráčmi, preto sa organizovali rôzne posedenia, kde bola táto možnosť. Ideálny stav je, keď sa z aktívneho hráča klubu stáva fanúšik a stretávame sa spolu v sektore. Za všetkých spomeniem srdciara Sašu Savića.

A ako je to v tomto smere v súčasnosti?

V súčasnosti organizujeme Vianočný punč a turnaj Mato Cup, kde sa zúčastňujú aj naši Duklisti.

Čo hovoríš na záujem ľudí o futbal v Banskej Bystrici dnes?

Banská Bystrica má veľký fanúšikovský potenciál, len často chýba tá povestná iskra, ktorá by tento plameň zapálila. Za posledné roky Dukla hrala dlho v nižších ligách a aj mimo Štiavničiek a trápili ju existenčné problémy, a tak veľa fanúšikov prešlo plynule na hokej, kde sa darilo. Ultras zostali vždy verní Dukle, či hrala vo Zvolene, v Kremničke alebo v tretej lige. Bežných fanúšikov priťahujú na štadión najmä úspechy a víťazstvá.

A ako vnímaš v súčasnosti slovenskú fanúšikovskú scénu?

Najlepších fanúšikov má dlhodobo Spartak Trnava, ale v poslednej dobe sa im dosť priblížili aj fanúšikovia Slovana Bratislava. Veľký boom bol aj v Dunajskej Strede, ale so slabšími výsledkami to trochu upadlo. Výborných ultras má aj Žilina, bohužiaľ kvôli konfliktom s vedením futbal bojkotujú a chodia len na hokej. Košice majú tiež veľký potenciál, len by pomohli lepšie výsledky tímu, ktoré by nakopli tamojšiu scénu.

A čo ty a reprezentácia?

Navštívil som mnoho reprezentačných zápasov, na ktorých ultras z celého Slovenska vytvárali výbornú atmosféru aj choreografie. Bohužiaľ, po konfliktoch so Slovenským futbalovým zväzom ultras začali bojkotovať reprezentáciu a fanúšikovia, ktorí na zápasy chodia, nemajú ambíciu povzbudzovať celý zápas. Momentálne zápasy reprezentácie nenavštevujem.

Ktorý výjazd bol pre teba ten naj?

Výjazd do Lisabonu na odvetu 1. kola pohára UEFA medzi Benficou a Duklou.

Kam najďalej si za Duklou vycestoval?

Zestafoni v Gruzínsku, Lisabon v Portugalsku.

Najpamätnejší domáci zápas?

FK Dukla Banská Bystrica – Benfica Lisabon.

Najlepšie choreo?

FK Dukla Banská Bystrica – Benfica Lisabon, kartónovačka cez 5 sektorov.

Najobľúbenejší bývalý a súčasný hráč Dukly?

Saša Savić, Robo Polievka.

Najkrajšia spomienka?

Výjazdy do Amsterdamu a do Lisabonu.