Rozhovor s Adamom Krejčím

Je odchovancom klubu, Dukla je preňho otázkou srdca. V predminulej sezóne bol neohrozenou jednotkou v našej premiérovej druholigovej sezóne, v mnohých zápasoch čaroval. Hovel si v krásnom futbalovom období. Ako jednotka vstupoval aj do minulej sezóny, no mužstvu nevyšiel hneď prvý zápas, keď Žiline B na Štiavničkách podľahlo 3:4. V bránke s Adamom Krejčím. Následne však príležitosť medzi tromi žrďami Dukly dostával Július Nôta a Adam počas celého ročníka plnil rolu dvojky. S Júliusom sú pritom kamaráti, vyrovnaná brankárska dvojica. Nemuselo to byť pre neho ľahké obdobie – nezúfal však, pracoval na sebe a robil všetko pre to, aby sa do bránky Dukly opätovne dostal. Stalo sa! V sobotňajšom zápase vo Zvolene proti Slovanu Bratislava B odchytal celý zápas a predviedol spoľahlivý výkon, v závere dokonca zneškodnil penaltu súpera. Všetko nasvedčuje tomu, že situácia sa začína otáčať v jeho prospech.
Rozhovor s Adamom Krejčím

Adam, tvoja nominácia do bránky v sobotňajšom zápase bola miernym šokom. Predsa, tréneri málokedy menia zloženie brankárskeho postu. Stalo sa však, dostal si dôveru trénerov. Ako a kedy si sa dozvedel, že pôjdeš do bránky, s akými pocitmi si do nej nastupoval?

„V prvom rade by som chcel poďakovať trénerovi za dôveru, keďže mi v tomto zápase veril a postavil ma do brány ako jednotku. Myslím si, že obaja brankári v nominácii na zápas musia počítať s tým, že môžu nastúpiť do brány, či ako jednotka, alebo počas zápasu. Brankár je špecifický post a preto musí byť pripravený po celý čas na to, že bude chytať. O nominácii som sa dozvedel pred zápasom, keď tréner určoval základnú zostavu. Do brány som nastupoval so skvelými pocitmi, keďže ja osobne som odchytal ligový zápas naposledy pred rokom. Na druhú stranu som vedel, že musím podať zodpovedný a koncentrovaný výkon, aby som trénerovi dokázal, že tam patrím.“

V zápase s rezervou Slovana sme mali jediný imperatív – víťazný! Ako si z bránky videl výkon spoluhráčov v poli a čo napokon podľa teba rozhodlo o našom víťazstve 4:0?

„Do zápasu s rezervou Slovana sme vstúpili aktívne, keďže sme si hneď v úvodných minútach vypracovali gólové šance. Myslím, že po polčasovom hvizde sme mohli vyhrávať aj vyšším rozdielom. V druhom polčase sme chceli čo najskôr zápas rozhodnúť, a to sa nám nakoniec aj podarilo. Myslím, že výhra bola z našej strany zaslúžená. Určite rozhodlo to, že sme si vypracovali oveľa viac gólových príležitostí ako Slovan a to, že sme boli na ihrisku aktívnejší a išli sme len za víťazstvom.“

Vieme, že si pomerne dlho nechytal v súťažnom zápase. Zaiste ti do istej miery chýbala zápasová prax, ako si sa preto v bránke cítil? Videli sme, že si si hneď v úvode ohmatal loptu, neskôr si pridal pohotové zákroky a vrcholom bola zneškodnená penalta. Ako si to videl ty?

„V bráne som sa cítil od prvej minúty výborne. Takéto zápasy sú pre brankára ale náročnejšie v tom, že aj keď nemá veľa práce, musí zostať celých 90 minút koncentrovaný. Som rád, že pokusy, ktoré mal súper som dokázal zlikvidovať a udržal si tak čisté konto. Pri penalte je to vabank. V tomto prípade som mal aj šťastie, že to Samuel Lavrinčík nekopol najlepšie. Pravdou je, že som sa snažil čakať čo najviac do poslednej chvíle a zmiasť ho. Možno sa mi to vyplatilo a aj preto začal vymýšľať a snažil sa kopnúť „panenku“, ktorú som ľavou rukou dokázal stlmiť a loptu smerujúcu do brány na čiare zastaviť. Myslím, že takéto zákroky brankárovi len pridajú na sebavedomí do ďalších zápasov.“

Výhrou sme teda správne odštartovali nový druholigový ročník. Povedz to nahlas, aké máme v ňom ambície, ako ich naplniť? S čím by si bol spokojný na konci sezóny a čo je jadrom nášho prípadného úspechu?

„Do nového ročníka sme chceli vstúpiť víťazne, to sa nám aj podarilo. Teraz pôjdeme od zápasu k zápasu a budeme sa snažiť z každého stretnutia si niečo odniesť. Najlepšie by bolo keby sa nám podarilo vyhrávať čo najviac a prilákať na zápasy čo najväčší počet divákov. Sezóna ešte len začala, takže sa sústredíme na náš najbližší zápas a otázku s čím budeme spokojní necháme na iných. Naše mužstvo je skúsené, s množstvom kvalitných hráčov, ktorí chcú vyhrávať. Máme skvelý kolektív a pozitívom je, že väčšina mužstva zostala pokope.“

Priaznivcom Dukly to musíme povedať aj takto, prežil si náročnejšie obdobie, keď si sa nedostával do bránky. Situácia sa však otáča. Žiješ prítomnosťou, ale čo by si rád v kariére dosiahol, s Duklou, či v ďalekej budúcnosti? V čom cítiš, že sa ešte musíš zlepšiť, na čom dennodenne pracuješ?

„Ako každý hráč mám aj ja niekoľko futbalových snov, ktoré sa snažím postupnými krôčikmi dosiahnuť. Určite by som si chcel zahrať v nejakom zahraničnom klube a vyskúšať takýto štýl života. Na Slovensku by som si chcel zachytať Fortuna ligu, najlepšie by bolo keby s Duklou Banská Bystrica, ktorá tam rozhodne patrí. V tejto sezóne by som chcel čo najviac pomôcť chalanom stabilnými výkonmi v bráne, aby mi verili a mali vo mne oporu. Tým pádom by bolo skvelé, keby som vychytal čo najviac čistých kont. Najviac, čo pre seba hráč môže spraviť, je stále na sebe tvrdo pracovať, či už na ihrisku, alebo aj mimo neho. Je potrebné byť stále koncentrovaný, pozitívny, čakať na svoju šancu a keď príde, treba ju využiť čo najlepšie a nikdy sa nevzdávať.“

Na záver rozhovoru sa ťa opýtame na súkromie – vieme, že si študentom vysokej školy. Koľko času ti popritom ostáva na tvoje hobby? Aké veci obľubuješ? Čo by si rád zažil z pohľadu fanúšika, aký je tvoj obľúbený futbalový tím?

„Bývam tu v Banskej Bystrici a väčšinu môjho voľného času popri tréningoch som doteraz strávil študovaním vysokej školy, ktorej štúdium by som mal dokončiť na konci augusta. Ďalej sa venujem deťom, kde v Dukle trénujem prípravky a žiacke kategórie brankárov. Medzi moje hobby patria rôzne druhy športu, ale najviac ma baví tenis a fitness. Rád varím, učím sa hrať na gitaru, prečítam si dobrú knihu, pozriem dobrý seriál, snažím sa učiť nové jazyky, pričom relaxujem. Mojim obľúbeným filmom je Never back down. Čo sa týka kníh, je to biografia Stevena Gerrarda, z jedál sú to Lasagne. Mojimi hráčskymi vzormi sú Manuel Neuer a Iker Casillas, obľubujem FC Liverpool. Moje hráčske sny som už spomenul a chcem spomenúť, že ako divák som už prešiel množstvo štadiónov v Európe, ale nikdy som nebol na tom svojom obľúbenom, Anfield Road, čiže by som sa tam určite chcel ísť pozrieť a zažiť atmosféru zápasu Liverpoolu a zaspievať si s davom hymnu „You´ll never walk alone“.“

Na správne fungovanie webovej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Kliknutím na tlačidlo „Rozumiem“ alebo akýkoľvek odkaz mimo túto lištu súhlasíte aj s využívaním cookies a odovzdaním údajov o správaní na webe pre zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a v reklamných sieťach na ďalších weboch. Personalizáciu a cielenú reklamu si môžete kedykoľvek vypnúť na stránke Nastavenie súkromia.
Rozumiem