Slovenský Romário či záchranca Dukly. Rómsky futbalista napísal inšpiratívny futbalový príbeh

Ťažký začiatok, úspešný koniec.

V sezóne 1999/2000 hrala Dukla síce pohár UEFA, no v tej istej sezóne zostúpila do druhej slovenskej ligy. Ani v tejto druhej lige v sezóne 2000/2001 to nebolo ideálne. Dukla sa trápila. V januári však prišiel na pomoc Eugen Bari. „Bol to krátky čas. Dukla hrala o záchranu v druhej lige,“ spomína na pôsobenie v Banskej Bystrici, „nakoniec sa nám to aj podarilo. Beriem to ako úspešné pôsobenie v Bystrici.“

V tomto období zaznamenal Eugen Bari štyri presné zásahy. Jeho pôsobenie v Banskej Bystrici by sme mohli s nadsázkou pomenovať slovným spojením „veni, vidi, vici“ – prišiel, skóroval a pomohol tímu k záchrane.

„Partia bola veľmi dobrá,“ spomína na kabínu Bari, „tréner nás všetkých držal pokope. Naozaj rád spomínam na tú šatňu.“

„Romário zo Žitného ostrova“

Bari v lete roku 1994 prestúpil z Prievidze do Dunajskej Stredy.

V tom istom roku sa odohrali pätnáste Majstrovstvá sveta vo futbale. Víťazmi sa stali Brazílčania. V tíme Brazílie žiarilo útočné duo Bebeto-Romário.

Ako vznikla prezývka „Romário zo Žitného ostrova“? Na túto otázku odpovedá Bari: „Ja si myslím, že som dostal takúto prezývku kvôli tomu, že mojou postavou a farbou pleti som sa podobal na Romária. Taktiež sme nosili rovnaké číslo dresu – 11.“

„Ja už som na tú prezývku zvyknutý,“ poznamenal so smiechom, „hlavne keď cestujem do Dunajskej Stredy. Tam ma tak volajú dodnes.“

Laureát na ocenení Roma Spirit 2025

Za svoju prácu a futbalový príbeh získal Bari v roku 2025 aj ocenenie Roma Spirit, ktoré vyzdvihuje ľudí prispievajúcich k rozvoju rómskej komunity. Išlo už o sedemnásty ročník ocenenia.

V ocenení osobnosť roka získal laureát Eugen Bari, ktorý sa zo skromných pomerov prepracoval až do prvej ligy. Aj dnes svojím príkladom motivuje mladých futbalistov.

„Celý ten životný príbeh, čo sa týka toho futbalu, aj nejako ocenili. Tí ľudia si ma troška vážia a vážili,“ poznamenal s rešpektom Bari, „to ma naozaj veľmi teší. Beriem to veľmi vážne.“

Futbal je jediné, čo viem robiť.

Dnes sa Bari stále venuje futbalu. Momentálne pôsobí ako tréner dospelých vo Fiľakove.

„Futbal budem robiť, kým budem vládať . Naozaj ma baví a nič iné si ani neviem predstaviť. Vlastne nič iné ani robiť neviem,“ povedal Bari so smiechom, „celý ten môj život sa točí okolo futbalu. Či už ako hráč, alebo teraz tréner.“

Jeho syn Kristián ide v otcových šľapajach. Je hráčom seniorského tímu MŠK Žilina a na konte už má cez sto ligových vystúpení v prvej lige.

„Keď môj syn hral proti Dukle, tak som ho prišiel podporiť do Bystrice na štadión, naživo. Bol som tam na pár zápasoch. Doteraz im držím palce,“ spomínal Bari.

Na záver Bari venuje pekné slová Dukle: „Ja si myslím, že posledné obdobie je super a dúfam, že im to vydrží aj na jar. Tak na 80% sú naspäť v prvej lige. Dúfam, že aj keď postúpia, tak budú úspešní.“

Jeho pôsobenie v Dukle netrvalo dlho, no zapísalo sa do obdobia, keď klub potreboval pomoc. Dnes Eugen Bari odovzdáva skúsenosti ďalšej generácii a futbal zostáva pevnou súčasťou jeho života. Aj to je dôkaz, že stopa bývalých hráčov Dukly siaha ďaleko za hranice jedného zápasu či sezóny.