Mladícky úprimná viera v dobrý koniec

„Sústredenie v Senci trvalo od 4.2 do 8.2. Trénovali sme na umelej tráve v Národnom tréningovom centre, čiže podmienky na tréning boli vynikajúce, aj keď tam extrémne silno fúkalo. Tréningy sme mávali vždy jeden doobeda a jeden poobede. V tréningovom procese sme sa doobeda zameriavali hlavne na individualizáciu jednotlivcov, poobedňajší tréning bol vždy herný a na konci sme mávali aj vloženú kondičnú časť. Prípravný zápas sme odohrali len jeden, a to proti Petržalke U19, ktorý nakoniec skončil remízou 1:1. Celé sústredenie prebehlo bez akýchkoľvek komplikácii, s chalanmi sme si odmakali svoje a popritom sa aj zabavili. Celé sústredenie hodnotím jednoznačne pozitívne.“

„Áno, táto zimná príprava je úplne odlišná od tých, ktoré boli predtým, pretože sa, bohužiaľ, nachádzame na chvoste tabuľky a potrebujeme sa zachrániť. Čiže aj zmýšľanie človeka je iné. Častokrát sa sám seba pýtam, prečo je to tak, čo sme robili zle, ako sa to mohlo stať a neviem nájsť jasný dôvod. Avšak myslím si, že trénujeme tvrdo počas celej tejto prípravy, kondičná časť je vložená skoro do každého tréningu, čiže kondične budeme pripravení určite dostatočne. Ako by pán tréner Valach povedal – každý musíme začať sami od seba a potom to už pôjde. Musíme sa začať snažiť určite viac ako doteraz a vstúpiť si každý jeden do svedomia. Myslím si a cítim, že to zvládneme. V príprave sa zameriavame hlavne na kondíciu, individualizáciu jednotlivých postov a samozrejme, hry.“

„V tíme sme medzi sebou kamaráti a navzájom si pomáhame, burcujeme sa. Po sústredení, ktoré sme absolvovali v Senci cítim, že naše vzťahy v mužstve a aj s trénermi sa ešte viac zocelili. Prípravných zápasov sme zatiaľ odohrali dokopy 6, či už proti mužom z Rakytoviec, Kováčovej alebo Čierneho Balogu, alebo proti seberovným zo Žiaru nad Hronom, Košíc a Petržalky. Tréneri vyskúšali množstvo hráčov a experimentovali, no aktuálne sa už rysuje určitá základná zostava a už nechávajú hráčov hrať na svojich postoch. Musím však povedať, že obdivujem našich trénerov za to, ako sa k nám správajú, ako nám veľmi pomáhajú a ako vždy pozitívne myslia. Patrí im veľká vďaka.“

„Na skúške bolo dosť veľa nových chalanov, prišli z celého Slovenska a dokonca aj z Ukrajiny. Zatiaľ ostali len dvaja a to Denis Kothaj zo Žiliny a Marek Macko z Podbrezovej. Mareka poznám už odmalička, dlho sme to ťahali spolu aj ako spoluhráči, ale aj ako spolužiaci v škole. Myslím si, že ak tu ostane, zapadne do mužstva a teším sa, že to budeme znova spolu ťahať, rozumieme si. Denisa poznám síce len veľmi krátko, avšak myslím si, že zapadol do kolektívu a ak ostane, tak sa teším na spoluprácu s ním.“

„Bohužiaľ, sme na chvoste tabuľky a body súrne potrebujeme. Viem, že tréneri a celý realizačný tím pracujú na maximum a snažia sa nám pomáhať čo najviac, ako to len ide. Trénujeme vždy naplno a snažíme sa stále zlepšovať a pracovať na svojich nedostatkoch. Ak to takto pôjde aj naďalej, myslím si, že boj o záchranu určite vyhráme a ostaneme v najvyššej súťaži.“

„Keďže sme na samom konci tabuľky, jeseň nemôžem hodnotiť dobre. Avšak boli aj zápasy, v ktorých sme dominovali, no prehrali sme ich, chýbalo nám v nich povestné šťastie. Myslím si, že skutočne sme v niektorých zápasoch predviedli kvalitnú hru a mali sme množstvo šancí a boli sme aj lepším tímom ako súper, avšak nebodovali sme, práve naopak, súper vzal 3 body... Často si kladiem sám sebe otázku, že prečo to tak bolo... Ale jedno viem, že počas tejto zimy makáme a snažíme sa eliminovať vlastné nedostatky a cítim, že sa postupne zlepšujeme. Ak to takto pôjde aj naďalej, som presvedčený o tom, že sa nám naše ciele splnia. Jeden zápas mi určite utkvel v pamäti, a to ten doma so Senicou, ktorý sme prehrali 0:3. Vtedy som nehral a pozeral sa na zápas iba ako divák z tribúny. Celý zápas sme boli lepším tímom, dominovali sme, mali sme veľa šancí, ale nepremenili sme ich. Náš súper mal počas celého zápasu 4 protiútoky a dal z nich 3 góly. A spomínam si ešte na jeden duel, a to ten víťazný na pôde Nitry v predposlednom kole. Vyhrali sme 1:0 a prihral som Adamovi Kostúrovi na víťazný gól. To bolo radosti! Verím, že sa tak budem radovať aj na konci sezóny, keď zostaneme v najvyššej súťaži a zachránime sa.“

„S futbalom som začal ako 6- ročný v Podlaviciach. Vždy som hrával s o rok staršími, ale nejako mi to nevadilo, zvykol som si. Chodievali som po rôznych turnajoch a sem-tam som aj uchytil cenu za najlepšieho hráča. V Podlaviciach som ostal až po kategóriu U15, kde sme skončili na peknom 2. mieste v celom stredoslovenskom kraji. Musím poďakovať Jupie, pretože ma naučili veľmi veľa a prežil som tam pekné chvíle. V kategóriach U16 a U17 som bol na hosťovaní v Podbrezovej, ktorá mi dala veľa a som jej za to vďačný. Od kategórie U19 som hráčom MFK Dukla Banská Bystrica a musím sa poďakovať aj jej, pretože ma tu naučili nové veci a stále môžem napredovať a zlepšovať sa.“

„Môj veľký sen je robiť to, čo ma baví, a teda živiť sa futbalom ako profesionál. Je to veľký sen, bude to stáť ešte veľa potu a pádov, ale ak sa mi to podarí, bude to stáť za to. Musím na sebe pracovať, stále tvrdšie a tvrdšie trénovať, zlepšovať sa a eliminovať svoje nedostatky. Dúfam, že raz sa mi to podarí. Keďže chodím na Gymnázium Andreja Sládkoviča, vždy po tréningu sa musím vzdelávať, pretože viem, že vzdelanie je veľmi dôležité. Času nazvyš nemám veľa, ale ak tak si zahrám stolný tenis s kamarátmi, prečítam si knihu, alebo pozriem seriál. Ak mám ešte síl, chodievam si zabehať, pretože beh a pohyb milujem. Mojim obľúbeným filmom je Pietro Menne, film o talianskom šprintérovi, ktorý dokazuje to, že keď človek pracuje a maká naplno, výsledok sa dostaví. Mojim obľúbeným tímom je Leicester City a hráčom Jamie Vardy, ktorý sa dokázal prepracovať z obyčajného pracovníka v továrni na takmer najlepšieho strelca v Premier league. Dúfam, že moja kariéra bude stúpať naďalej hore a splnia sa všetky moje sny.“